Príbeh skúšobňe

Jedna z nevyhnutných podmienok existencie kapely je možnosť skúšať v nejakom priestore. Nemusí ísť zákonite o skúšobňu v pravom slova zmysle, sú kapely ktoré nevyprodukujú toľko hluku, pokiaľ máte synťákové duo tak môžete skúšať aj v obývačke, rocková kapela však potrebuje dôkladnejšiu segregáciu od väčšinového obyvateľstva. Garážové kapely sa nazývajú práve podľa garáží kam sa z núdze uchyľujú, ak bývate v paneláku tak máte smolu a musíte sa poobzerať po niečom inom. 

(Chodba slúži ako dvor na Luníku IX - ak niečo nepotrebuješ, vyjeb to pred dvere)

Ako už bolo povedané, prvú skúšobňu sme získali so šťastím, to šťastie však nebolo dostatočne veľké na to, aby tá skúšobňa bola aj dobrá. Vo vyradenom objekte bungalovového charakteru neprebývalo nič len hudobníci a krysy. Každý týždeň sme prechádzali konfekčnými drevenými dverami, zdravili chlapcov fajčiacich bokom a následne sa prevtelovali do Riša Mullera v piesni Po schodoch: kým sme sa objavili pred dverami našej skúšobne, museli sme prejsť pozdĺž chodbou okolo ostatných dverí ako na dievčenskom internáte, a tak sme si trebárs mohli cestou vypočuť ako bubeník Štefan hrá už mesiac dokola tú istú etudu, kapela na konci chodby pridala do repertoára tretiu pesničku alebo čo asi budú hrať na koncerte naši susedia deathmetalisti. 

(Čím bližšie k závesom s Legom, tým bližšie aj k nám)

(Titulky vyjadrujú nadšenie z práce)

Do skúšobne sme vošli dverami, ktoré nepasovali do rámov a tak sme ich museli zamykať i keď sme boli dnu. Okrem aparatúry ste mohli vnútri nájsť vybavenie ako v americkom sitcome, do tejto fázy sa však nebolo ľahké prepracovať. Miestnosť dostala niekoľko vrstiev igelitu, polystyrénu a kobercov, aby človek počas pobytu v nej nestratil chuť do života. Tak či tak nám príroda priebežne pripravovala prekvapenia, pravidelne nám do jedného rohu zatekalo, JZ si preto pri aranžovaní nábytku musel narýchlo vymýšľať nové pravidlá feng-šuei. Proti mrazu nepomohla izolácia, proti horúčave odchýlené okno, proti dažďu liepajúci sa po streche Radúz, ktorý na nej rozmiestňoval igelit. O našej aparatúre tiež škoda reči, väčšinu vecí sme si boli nútení požičať, jeden mikrofón sme z núdze prilepili lepiacou páskou o hrdzavú tyč.  Suma sumárum sme si prešli krstom ohňom už pri zotrvávaní vo vlastnej skúšobni, nehovoriac už o tom, že naša miestnosť bola priechodná a keď si chceli ísť Zoči Voči od vedľa zapáliť, tak sa nevyhli obligatórnym poznámkam v štýle sorry chalani alebo pardon. Chválabohu sa pred skúšobňou nachádzala antistresová zóna plná zelene, do ktorej sa dalo príležitostne dostať aj cez okno. 

(V strede sa nachádza hrdzavá tyč, mikrofón sa zrejme odlepil a spadol)

(Ako v rozprávke, ešteže túto chalúpku neprišiel rozfúkať vlk)

(Radúz ešte nevie, že mu vietor sfúkne igelit na zem)

Hovorí sa, že za najdôležitejšie veci v živote sa neplatí, bohužiaľ skúšobňa do tejto kategórie nepatrí. Radúz nenechal nič dlžný svojej insolventnosti a tak začal ako prvý šomrať, že musíme každý mesiac platiť nájom. V tom čase sme sa však nemali kam pratať; so skúšobňami je v Nitre problém, tento areál bol aspoň strážený, na vrátnika s výzorom motorkára sme si zvykli a na vrátnici bol dokonca automat na kávu a sladkosti. Radúz medzi rečou spomenul, že on kedysi skúšaval s kapelou v materskom centre pod jeho činžiakom, v murovanej budove s kúrením a so strechou. Akonáhle sme zistili, že si dokážeme svojbytne pozliepať komplet aparatúru na prevádzku kapely, zdvihli sme kotvy a opustili nitriansky undergroundový megalopolis na Pražskej ulici v Mlynárciach, poslednýkrát sa za nami zabuchla modrá brána, ktorú občas chodieval otvárať slovenský Lemmy Kilmister. 

(Každý vidí v zariadení miestnosti iný potenciál)

(Juraj rozmýšľa, čo mu bude na starej skúšobni najviac chýbať)

Kde bolo tam bolo, v Nitre na Klokočine postavili budovu, ktorá teraz slúži ako materské centrum Klokanček. V multifunkčnom objekte môžete nájsť atrakcie pre mamičky s deťmi, potom rôzne záujmové krúžky a na poschodí aj našu skúšobňu. Vzhľadom na okolnosti nemôžeme robiť rámus kedy sa nám zachce, skúšame teda predovšetkým vo večerných hodinách, inokedy tam môžeme byť tiež, ale bez buranrollu. Toalety sú na poschodí pomaľované farebnými zvieratkami, kde-tu sa nájde aj zabudnuté hygienické vrecko alebo svetlica, ktorú ktosi vraj hodil do okna lebo robíme bordel. Škôlkársky charakter budovy radi využívame pri fotení alebo točení netradičných videí. Skúšobňu lemuje polystyrén a koberce, ale je tam hlavne sucho a teplo, elektroniku môžeme skladovať aj v rohoch miestnosti. Inými slovami, super podmienky, i keď nám občas príde niekto vynadať alebo povedať, že máme byť ticho lebo viete, tie bicie sú hrozne nahlas a oni robia vo vedľajšej miestnosti rozhovor do STVčky. Ktovie, čo by na tie bicie povedali obyvatelia okolitých panelákoch, ale zas trochu buranrollu ešte nikoho nezabilo, či ho už počúvate, interpretujete alebo ho počujete iba ako ozvenu odrazenú od protiľahlého činžiaku. Veríme, že to všetci vydržia a my v tejto skúšobni nájdeme ten ozajstný domov za 10€ ročne,  ktorý sme tak dlho hľadali. 

(Tu si môžete aj v pohode sadnúť na zem bez toho, aby vás zospodu pretiahla hentai chobotnica)

(V skutočnosti nám nebolo až tak teplo, žena na plagáte je vyzlečená len do polovice)

(Nemusíme veru chodiť ďaleko aby sme sa mohli drbnúť do guličiek alebo si zaskákať na trampolíne)

(Aj pre detičky je hudba dôležitá!)

(Žijeme v dobe, keď si treba podpisovať aj predlžovačky)

(Vnútri tejto skrinky sa nachádza polička, preto dostala názov Skrinka skrinka)