Určite poznáte ten pocit, keď ste odchádzali z kina s dlhou tvárou, pretože pokračovanie filmu dopadlo mimo rámca vašich predstáv a aj pukancov bolo za tie prachy málo. Naviazať na predošlý úspech je ešte ťažšie, než stvoriť ten prvý úspech vo vašej kariére. Čo sa týka začínajúcich kapiel, ich prvá zvuková nahrávka (klasifikovaná ako demo či debut) nemusí zákonite vrhať taký ďalekosiahly tieň, aby sa nedal prekročiť. Málokto je taký talentovaný a schopný vystihnúť dobu, že ho prvý album katapultuje niekam, kde my nebudeme ani zajtra. Všetka česť, komu sa to podarí. Náš debut sme vydali v roku 2012 a z objektívnych príčin sme otáľali s vydaním toho druhého až do roku 2016. V novembri toho roku bol album s názvom Degenerácia duchom prítomný vo forme plodu kdesi v útrobách počítača nášho hudobného producenta a technického patróna Ondreja, čakajúc, kým ho niekto napáli na fyzický nosič. Akonáhle prichádza na svet niečo nové, patrí sa urobiť párty!
Pokiaľ ste člen chudobnej kapely a musíte ešte k tomu prerábať byt, môžete si byť istý, že príprava krstu albumu bude na hranici vašich síl. Ako pri všetkých druhoch živých predstavení, aj tuná treba rátať s prípravou dramaturgie. Nad bubeníkom bude visieť plachta s logom kapely. Keďže prichádza nová doba, musíme namaľovať plachtu s motívom nového albumu. Tejto úlohy sa chytá JZ, ktorého tým pádom po práci čaká nová šichta so štetcom v ruke. Radúz ako odborník na manuálne práce využíva svoju jemnú motoriku na strihanie a lepenie obalov na cédečká, Bilbo po nociach vyrába lyrics videá na youtube a Šariš zvláda administratívu a účtovníctvo. Návrh plagátu outsourcujeme našim súrodencom, kto má po robote čas, zanesie ho do tlačiarní a takisto prevezme vytlačené plagáty. Užitočný idiot s autom (Bilbo) ich potom pôjde rozvešať po meste. Treba dať vyrobiť nové tričká. Treba vybaviť zvukára. Treba nájsť dvoch nezištne ochotných ľudí. Treba nakúpiť šalát. Dosť cirkusu na každý deň. Deň 16. decembra 2016 bude vykúpením.
(Tentokrát sme mali aj pásky!)
Pokiaľ ste člen chudobnej kapely a musíte ešte k tomu prerábať byt, môžete si byť istý, že príprava krstu albumu bude na hranici vašich síl. Ako pri všetkých druhoch živých predstavení, aj tuná treba rátať s prípravou dramaturgie. Nad bubeníkom bude visieť plachta s logom kapely. Keďže prichádza nová doba, musíme namaľovať plachtu s motívom nového albumu. Tejto úlohy sa chytá JZ, ktorého tým pádom po práci čaká nová šichta so štetcom v ruke. Radúz ako odborník na manuálne práce využíva svoju jemnú motoriku na strihanie a lepenie obalov na cédečká, Bilbo po nociach vyrába lyrics videá na youtube a Šariš zvláda administratívu a účtovníctvo. Návrh plagátu outsourcujeme našim súrodencom, kto má po robote čas, zanesie ho do tlačiarní a takisto prevezme vytlačené plagáty. Užitočný idiot s autom (Bilbo) ich potom pôjde rozvešať po meste. Treba dať vyrobiť nové tričká. Treba vybaviť zvukára. Treba nájsť dvoch nezištne ochotných ľudí. Treba nakúpiť šalát. Dosť cirkusu na každý deň. Deň 16. decembra 2016 bude vykúpením.
(Nažhavené pódium s novou plachtou)
Z dôvodu prevenciu voči bezhraničnému chaosu sme všetku aparatúru dovliekli do klubu už deň pred akciou. Náš pedantný zvukár mal dosť priestoru porozvlákať káble kade-tade po podlahe a urobiť nám zvukovú skúšku. Aparáty sú pripravené, plachta visí, miesto na predaj merchu je vymedzené. Plagáty sú nalepené už dobrý týždeň a snáď si ich za ten čas niekto všimol. Krstná mama - Alena Pajtinková, známa z pôsobenia v skupine Bijouterrier ako Zita Rigondeoux, resp. známa z pôsobenia v nitrianskom Divadle Andreja Bagara ako Alena Pajtinková, je patrične poctená a pripravená naskočiť na kolotoč. Už stačí len privliecť niekoľko rekvizít a prísť načas.
(Delegácia z Petrohradu a jeden ocino)
(Šikovníci nahrali upútavku na krst priamo zo schodov Ermitáže!)
(Šikovníci nahrali upútavku na krst priamo zo schodov Ermitáže!)
V deň krstu je napätie zmiernené len čiastočne. Bilba poctil návštevou oblastný predseda fanklubu Kýbel Mačiek z Petrohradu Vaľera so svojou priateľkou Kaťou a bolo im treba zabezpečiť kultúrny program, spočívajúci v degustácii vareného vína na vianočných trhoch v Trnave a bryndzových halušiek v kvázi tradičnej slovenskej kolibe v Horných Lefantovciach. Ich návšteva zabezpečila, že osadenstvo krstu bude mať medzinárodné zastúpenie. Kultúrny program sa však podvečer skončil a bolo treba presunúť posádku na miesto konania koncertu - do Starej pekárne. Po ceste nás čakalo ešte niekoľko nevyhnutných zastávok - k nášmu technickému patrónovi Ondrejovi sa zastaviť po krabičku od antidepresív, ktoré budú použité ako krstiaci prostriedok. Zastaviť sa u JZ doma pre obligatórny hasiaci prístroj. Zastaviť sa v Tescu pre šalát a rôzne nápoje, predovšetkým rum. Do Pekárne prichádzame tak-akurát, nejakí ľudia už stoja pred bránami a dožadujú sa prístupu dovnútra. Z nedostatku personálu sa úlohy biletára chytá Bilbo, medzitým prichádzajú naši priatelia i fanúšikovia a celý priestor sa zapĺňa ľudským teplom. Okolo 20:30 začína hrmieť kapela Z ničoho nič a človek sa na chvíľu ocitne v roku 2006. Na bráne prichádza k rošáde, v tomto momente je už v backstagei dobrá atmosféra, nemálo našich známych prišlo podporiť našu umeleckú birmovku. Zapaľujú sa tabaky, striedajú sa kapely - na pódiu sa zapájajú chlapci z Neptun Plus, s ktorými sme v roku 2011 pochovávali hudobné kluby v Zlatých Moravciach a Komárne. Občas zahliadneme aj ľudí v našich nových tričkách, pričom väčšina z nich nie sú naši rodinní príslušníci alebo známi. Do backstageu prichádza naša krstná mama a rýchlo zapadá do rumovej partie. V záchvate pirátstva drví PEZ cukríky fľašou rumu a sype ich do krabičky od antidepresív (tie ozajstné sme totiž nechali Ondrejovi v prípade, že budeme uňho opäť niečo nahrávať). Časopriestor sa začína ohýbať v náš neprospech a preto rezkým krokom kráčame na pódium.
(Náš štáb a zároveň kamaráti pri prideľovaní šalátu)
(Pot a láska tiekli potokom)
(Naša šikovná krstná mama!)
Program sme mali pestrý, tvorilo ho dokopy 17 pesničiek, čím sme utvorili kapelový rekord. Počas Šalátového holokaustu kapela vyrovnanú obhadzovačku šalátmi s publikom. V polovici programu prišla veselá Alenka vysypať rozdrvené cukríky z krabičky od antidepresív na obal nášho druhého albumu, cédečko skončilo v hľadisku. Inštrumentálnu pasáž počas záverečného Rozjebem bytu sme pretvorili na funky vsuvku v štýle Earth, Wind & Fire, po nej nasledovalo vystúpenie zahraničných hostí - za normálnych okolností hanblivý a skromný Vaľera vkročil na pódium a vystriekal celý obsah hasiaceho prístroja do davu, čím ukončil hudobný galavečer.
(Samotná ceremónia krstu! Ďalšie fotky z akcie - viď dolu)
Hoci sme ľudí lákali na nekonečnú afterpárty, v klube sa nám ich udržať nepodarilo, a tak sme afterku museli preniesť do mesta. Predtým sme ešte rozpredali zopár tričiek a cédečiek, vydali zopár drobných, porozdávali pár podpisov a úsmevov ako z pesničky od Modusu a mohli sme sa tešiť z ďalšej načatej kapitoly. Dva týždne poriadne nespíte, robíte jedno na úkor všetkého, pričom celá šou trvá len pár hodín, a tá vaša samotná ani toľko nie. Ale ide predsa o ten okamih, nie? Ten si budete predsa pamätať do konca života. Nový album je pokrstený, nová éra začína, už sa nebudeme môcť vyhovárať na prvoplány, mali sme dosť času si všetko premyslieť a prehrať. Buďme zvedaví, kam dopláva táto plť!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára