V zime 2017 sme sa skláňali nad síce relatívne plnšou, ale ešte vždy poloprázdnou kapelovou pokladnicou. Zmena na poste hlavného audítora z Bilba na Šariša veru nezabezpečila prebytkovú ekonomiku. Rada starších sa hrbila nad otázkou, odkiaľ berúostatné kapely peniaze na svoj chod. Tých, čo na hudbe zarábajú, nemá ani zmysel brať do úvahy. Bilba ako frontmana kapely občas nikto pristaví s otázkou, či sa počas aktuálnej epizódy nezamestnanosti živí hudbou - Bilbo im odpovedá, že by sa mu viac ekonomicky oplatilo z kapely odísť, míňal by totiž menej peňazí. Na letných festivaloch sú honoráre štedré, ale iba pre horných desať; ostatní budú radi, ak obídu s cesťákom a sezamovou žemľou s takou porciou tatarky, že vás z nej napne na vracanie. Potom sú tu tzv. "bezvadné" kapely - to sú také, ktoré majú bezúhonný charakter a môžu hrať doslova všade: na svadbách, plesoch, báloch, imatrikuláciách, firemkách a faktúrovať za to príjmy navyše. V tejto sfére nemáme šancu, zahundre hovorca odboja proti nespravodlivému osudu. Jedine, že by sme sa mýlili. V maili nám totiž pristála ponuka odohrať koncert na predvianočnej párty firmy Datavard.
(Za 7 rokov sme hrali v Randáli len dvakrát, macošská Bratislava)
Akcia sa mala konať v priestoroch tradičného živého klubu Randál v Bratislave. Už táto informácia čosi napovedala o charaktere večierku a tiež o ľuďoch, ktorí sa ho mali zúčastniť. Dohodli sme sa na honorári a formalitách. Firma nám rezervovala hotel len dve ulice vzdialenom od klubu. Vysvitlo, že ide o zariadenie s počtom hviezdičiek porovnateľným s výložkou armádneho generála. A to pre kapelu, ktorej členovia príležitostne prespávajú v aute, prípadne na futbalovom ihrisku v dedine pri Olomouci. V hoteli sme sa správali, ako keby nás iba pred chvíľou vyslobodili z pivnice rakúskeho sadistu. Zvyknutí prinajlepšom na ubytovne a priváty sa nám sprvoti nepodarilo ani obslúžiť výťah, ani zapnúť svetlo na izbe (slúži na to totiž tá kartička, ktorú používate ako kľúč). Naším ďalším zlyhaním bola navigácia - hodnú chvíľu trvalo, kým sme s oboma autami trafili na dvor klubu. Tlačila nás časová tieseň, a tak sme promptne vyložili aparatúru a v skrátenom konaní sa pripravili na odohranie koncertu. Domnievali sme sa, že firemka - to je predovšetkým prebytok žrádla a nápojov. Jedlo sa však nekonalo a tak sme temer lační odohrali náš najdlhší koncert toho roku. Firemný štáb sa ukázal ako veľmi vďačné, inteligentné publikum, ktoré vedelo buranroll ošúpať ako jablko a nájsť v ňom skryté významy a referencie. Konečne sa niekto zasmial na odkaze na Ratka Mladića (takto Bilbo nazýval Radúza počas celej šnúry v rámci predstavovačky). Pre túto vďačnú skupinu ľudí sme hrali koľko sme vládali. Najväčším fanúšikom spomedzi všetkých bol, na prekvapenie všetkých, vedúci celej firmy - Nemec Goetz, ktorý vie po slovensky iba zopár fráz a kvôli ktorému sme museli hrať Blonďavú dvakrát.
(Goetz v strede s tričkom, ktoré mu ani nebolo treba nanútiť)
Sympatický pán v akčných štyridsiatych rokoch vedel o nás viac, než by sme boli schopní uhádnuť. Poznal v rámci možností naše texty a základné info o našom fungovaní. Vravel, že prvýkrát videl náš koncert v roku 2015 na Červeníku a zapísal si do hlavy "note to himself", že na nás musí nezabudnúť. Slovenskú rockovú scénu mal prekvapivo obstojne zmapovanú. Tvrdil, že budeme väčší než "Slíže", ak zvládneme neskomerčnieť a nestratiť ducha. Čiastočne sa prejavil aj ako otcovská postava - bol to totiž on, kto nám zaplatil štvorhviezdičkový hotel, a dôkladne nás upozornil, že nikto nebude vyjebávať televízor cez okno (vraj zhliadol aj klip na Rozjebem byt). Taktiež nám zabezpečil stravu a nápoje: najdrahší rum v klube Diplomático prichodilo pomaličky váľať na jazyku a podnebí, JZ ho vypil na ex a zapil kofolou - východná Európa očividne stále žije. Po návrate na hotel sme s nevôľou zistili, že kúpeľňa tvorí súčasť izby a má čiastočne presklené steny - niečo, čo by ste rozhodne ocenili počas medových týždňov, avšak nie pri zdieľaní kvartieľu s vaším chlpatým spoluhráčom.
(Umytí a najedení za korporátne peniaze)
Počas tohtoročnej šnúry sme nadobudli vlastnosť neprísť do postele skôr ako o štvrtej ráno, nech by sme hrali hoci aj 5 kilometrov od Nitry. Z tohto prístupu vyplýva, že si ubytko nikdy zvlášť neužijeme - strávime v ňom prinajlepšom pár hodín, kým nás ráno niekto nepríde vyhodiť. Tentokrát nás čakal ešte malý bonus - raňajky za 16€ na účet nášho sponzora. Je fyzicky takmer nemožné zjesť raňajky v takej hodnote, a tak sme si dopriali nanajvýš slovenskú verziu Tapaz - z každého rožku trošku. Išlo o pracovný utorok, chlapci si však pobrali dovolenky, aby si mohli celou svojou podstatou užiť fakt, že Kýbel Mačiek odohral svoju prvú firemku a absolvoval raňajky v štýle brunejského sultána. Ďakujeme!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára