7. 9. 2015

Šváby lezú za svetlom

Pokiaľ leziete po kanáloch, je v zásade jedno, čo tam robíte - nikto vás nevidí a pokiaľ zrovna neznesiteľne nesmrdíte, tak vás majú všetci na háku. Prelomová situácia nastáva, keď sa objavíte na svetle sveta: zrazu začnú všetci pretriasať váš zovňajšok, či máte prínos pre spoločnosť, či nie ste všeobecnou hrozbou pre ľudský život a či si predsa nemajú vyzuť pravú topánku a pre istotu vás rozflákať na kašu. Dobre teda zvážte, či to vôbec stojí za to a či sa vám v tých katakombách nepáči viac; je možné, že ak raz vyleziete von, budete musieť dačo zásadne zmeniť aby ste si zachránili tvár, alebo život. Alebo nie? 


(Na psychadéliu si treba zvykať od puberty)


Obyvatelia podzemia, zvyknutí na nízky štandard, si ťažko vedia reálne predstaviť samých seba na povrchu zemskom, obzvlášť na miestach, kde ich vonkoncom nikto neočakáva. My sme sa počas preliezania podzemnými podlažiami dopredu zmierili s istou skutočnosťou: náš žáner a tematika v textoch nám pravdepodobne zatvorí dvere na niektoré hudobné podujatia. Na strane druhej, hranica vkusu sa posúva a to, čo bolo kedysi neprijateľné, sa pomaly stáva ticho tolerovaným. Hybnou silou nových trendov a posúvania hraníc je mládež a tínedžeri, ak chcete presadiť svoj svetonázor, musíte si ich získať na svoju stranu. V apríli roku 2014 sme dostali možnosť vystúpiť na školskom koncerte Párovského gymnázia v Nitre. V rámci Nitry ide o výberový gympel produkujúci snáď najkvalitnejších stredoškolákov s dobrým prospechom aj srdcom (nikto z členov Kýbla Mačiek tam nechodil).  Školská akcia, okej, treba si podchytiť mládež, ale do cenzúrovaného koncertu sa nám dvakrát nechcelo. Na naše prekvapenie nás doňho nikto nenútil - organizátor bol toho názoru, že okresávať ostré hrany v textoch by bolo "trápne". Trochu sme sa báli dozorujúcich členov pedagogického zboru, vysvitlo však, že akciu dostala na starosť zaujímavá partička: mladá učiteľka asi v našom veku, dlhovlasý metalový týpek a jeden pán v okuliaroch čo vyzeral, že pije už od rána. Tak sme mohli na decká vyklopiť kompletný rokenrol. Pred a po koncertom sme nasávali atmosféru gymnázia a pripomínali si vlastné stredoškolské časy, využili sme tiež možnosť vypiť si v priestoroch primárne určených na výchovu a vzdelávanie. Účasť na tomto koncerte si kvôli unikátnemu prostrediu veľmi ceníme a rozhodne by sme neboli čakali, že sa nám možnosť vystúpiť v školskom prostredí s plnou paľbou vôbec naskytne. Publikum nás neohodnotilo ako deviantov a nezostal po nás iba mastný fľak!



(Takto vidí sfetovaná mládež)


(Pár apríl ešte nikoho nezabilo)

Mestá sa tradične budovali okolo námestia a do dnešných dôb sa nachádzajú v ich približnom strede. To znamená, že ak sa odohráva koncert na námestí, zvuk sa s hrmotom a tlakom šíri do úctyhodnej vzdialenosti smerom do útrob mestskej zástavby. Vystúpenie v takomto prostredí už niečo znamená, viete urobiť slušný bordel a prevetrať ofiny značnému počtu obyvateľov. Z objektívnych príčin sme nečakali, že by sme si niekedy na akomkoľvek námestí zahrali, až nastal rok 2015 a chlapcom z agentúry sa nás podarilo napchať do mestského kultúrneho programu. Hudobnícke príslovie hovorí, že s hraním v rodnom meste prichádza aj zodpovednosť; keď ste sa chlapci rozhodli vyliezť z kanála na chodník, tak ukážte čo je vo vás. A Boh vás ochraňuj ak budete hrešiť! Nuž, museli sme sa prispôsobiť podmienkam overgroundu a mamičkám s deťmi. Tak či tak si Kýbel Mačiek mohol odškrtnúť ďalší angažmán na neočakávanom mieste, na svetle sveta pred občanmi mesta Nitry. Do konca roka sme podobných koncertov na námestiach odohrali ešte niekoľko, zistili sme, že dokážeme predviesť show aj za takýchto podmienok na takomto fóre. Zároveň sa však už nevieme dočkať, kým odvalíme poklop a vrátime sa tam, kde sa cítime najlepšie - na miesto, kde sa nemusíte krotiť a dávať si servítku pred ústa. 


(Naše vystúpenie zohavila budova pošty z čias 1.ČSR)


(JZ vie, ako dostať ladením publikum do varu)


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára