Isto poznáte ten pocit, keď si kúpite zubnú pastu, 90% percent z nej miniete za mesiac a zvyšok vám vystačí na pol roka postupného vytláčania. Podobne by sa dal opísať príbeh nášho prvého albumu: v roku 2012 sme ho nahrali, rok dva sme sa na koncertoch viezli na eufórii a potom, miesto nahrávania nového materiálu, sme surfovali na tejto vlne až do leta 2015. Keď sme už zložili zbrane a pripravovali sa na nahrávaciu drinu, zrazu sa objavila možnosť odohrať zopár koncertov s Metropolisom, a to zväčša na miestach, kde sme doposiaľ nehrali. Nad takouto ponukou sa dlho neuvažuje a tak nám do tour kalendára pribudli tri nové termíny.
(Na plagát sme sa dostali len ako podprahový vnem)
Zahajovacie kolo sme si bez väčších životných turbulencií odskákali v Banskej Bystrici. Metropola stredného Slovenska si s Metropolisom ani s nami príliš nepotykala, koncert zaostal za očakávaniami a bystrické prekliatie sa snáď ešte od čias povstania ťahalo ďalej. O týždeň na to dostalo slovenské rokenrolové povedomie šancu na reparát - čakal nás koncertný víkend v Námestove a Púchove. Na naše oravské angažmány sme utratili nemálo slov, tento sa od ostatných líšil tým, že bol umiestnený dovnútra veľmi príjemného Barón Pubu na brehu Oravskej priehrady. K vode máme výborný vzťah v akomkoľvek skupenstve a tak zasnežený breh priehrady je rozhodne dôvodom na radosť. Backstage bol zariadený vo veľkom štýle, páni z Metropolisu si v ľadovom kýbli chladili whisky, okrem toho boli skôr pokojnejší, zadívaní do svojich telefónov a tak si nestíhali všímať, kam miznú obložené chlebíčky. Po koncerte sme sa rozpŕchli šíriť rokenrol ako pohotovostná osemsmerovka do všetkých kútov klubu, čo sa nie vždy stretlo s porozumením. Radúzovi sa stalo osudným dávkovacie tekuté mydlo nešťastne umiestnené pri pisoároch na pánskych toaletách. Mladý bubeník si túto anomáliu všimol a dvom močiacim adolescentom jednoznačným pohybom rukou a úsmevom na tvári naznačil otázku, či je malá potreba skutočne to, prečo sa rozhodli ísť spolu na záchod. Na to sa pokojne odobral do kabínky. Medzitým v jednom z dvoch mládencov vzplanul spravodlivý hnev a krivda za to, že ich niekto má za buzerantov, a tak uštedril dobrosrdečnému Radkovi jeden úder do ksichtu. Asi o tretej ráno sme začali strácať signál a tak sme sa pobrali domov taxíkom. Hoci bol penzión iba kilometer odtiaľ, museli sme spraviť jednu nutnú zastávku.
Ráno bolo nutné stanoviť, kto bude večer šoférovať do Púchova. Ako výskumná metóda bola zvolená tzv. ruská ruleta - kto fúkne najmenej už nemá právo piť a dovedie posádku až domov do Nitry. Bilbo so svojou telesnou schránkou cestovných rozmerov nemôže konkurovať androidom ako sú JZ a Šariš, a tak sa stal jediným účastníkom rozstrelu, ktorému prístroj vyhodil cifru menšiu než 1,0. Tekutý obed mu bol odopretý a tak si išiel dať do jedálne normálny, aj s polievkou. Na izbe našiel kapelu čiastočne rozloženú na podlahe, sledujúc Insterštelár v televízori, niektorí s monoklom, niektorí bez. Všedná sobota sa plynulo preniesla do fázy, keď bolo treba opustiť penzión, vyzdvihnúť si aparatúru v klube a čo sa týka troch štvrtín kapely, aj si konečne niečo zajesť. Stretávka s Metropolisom sa konala za barom z predošlého večera, podľa zvraštených čiel bolo jasné, že na afterke sa nikto nešetril. Ceste do Púchova predchádzala povinná zastávka na ranči na brehu Oravskej priehrady, po olovrante celá kapela s výnimkou šoféra zaspala v aute a zobudila sa až na blúdenie Púchovom.
Queens Pub je prekvapivo štýlový klub a zaslúžil by si lepšie umiestnenie ako v tmavej bočnej uličke. Jeho poklady sa však skrývajú až v backstagei - v miestnosti s charakterom vínnej pivnice pod úrovňou pódia. V tomto priestore sme našli útočisko pred ďalším koncertom so slabou účasťou, ktorý nezachránilo pohotové zníženie vstupného a ani jednotka zhovorčivej mládeže. S Metropolisom sme strávili dosť času na to, aby sme položili základy interného humoru, na konci turné by sme už mohli vydať menšiu zbierku anekdôt. Šariša s Radúzom sa podarilo úspešne odlepiť od baru a nasáčkovať do auta. Zdanlivo hladký návrat domov sa však skomplikoval; chcelo by sa dodať, že nepredvídateľne, ale pravda je taká, že sme si komplikácie zapríčinili sami.
Bilbo, zhýčkaný non-stop otvorenými benzínkami, mylne predpovedal, že bude lepší nápad natankovať do pustej nádrže až po koncerte. Tu sme sa zrazu ocitli na zatvorenej Slovnaftke kdesi za Púchovom so svietiacou oranžovou kontrolkou. Modernou technológiou sme zistili, že v meste je aj jedna OMV-ka, avšak, ako sme sa zakrátko osobne presvedčili, z technických príčin zatvorená. Zviezli sme sa na našu poslednú nádej - Slovnaftku na druhej strane mesta. Zažili sme rovnaké privítanie ako na prvej zastávke, akurát s rozdielnymi GPS súradnicami. Zasadal krízový manažment v zostave: jeden nešťastný šofér s krátkymi nohami, jeden závažne intoxikovaný spolujazdec v okuliaroch a dvaja spiaci komparzisti do počtu na zadných sedadlách. Nezostávalo nám nič iné, iba pohľadať otvorené pumpy vo vzdialenosti dojazdu rezervy. JZ objavil OMV-ku v Považskej Bystrici a telefonátom s prekvapivo triezvym prízvukom si overil, že je skutočne v prevádzke a pripravená vytrhnúť nás z biedy. Stačilo len naštartovať a odísť. Bilbo otočil klúčom a auto vydalo krátky zmučený vzlyk. Vysvitlo, že sme pri našom terénnom výskume pravdepodobne vybili baterku. Nezostávalo nič iné iba zobudiť spiacich opilcov, povláčiť auto hore-dole po benzínke a dúfať, že motor naskočí. Optimistický scenár sa naplnil a onedlho sme boli na ceste do Považskej Bystrice, pokiaľ možno na voľnobehu. Posledné kvapky benzínu nás doviedli až na pumpu a zrazu bolo všetkým jedno, že sú dve hodiny ráno a domov prídeme prinajlepšom o štvrtej - každý bol rád, že nemusí tráviť noc na zatvorenej Slovnaftke za Púchovom. Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie a preto treba byť stále v strehu pred nečakanými situáciami, ktoré sa krvou zapíšu do kroniky kapely.
Boh rokenrolu si na záver našej šnúrky s Metropolisom pripravil zaujímavú skúšku odhodlania. Pravdepodobne nám chcel naznačiť, že éra nášho prvého albumu už skončila, a ak sa chceme vyvarovať podobných hier osudu, musíme prikŕmiť šťastenu novou tvorbou. Vzali sme si túto poznámku k srdcu a tak rok 2016 bude rokom, kedy si konečne kúpime novú pastu vo väčšej tube, ideálne aj s želanými vedľajšími účinkami.
(Toto nie je fotka z nášho koncertu, škoda)
Ráno bolo nutné stanoviť, kto bude večer šoférovať do Púchova. Ako výskumná metóda bola zvolená tzv. ruská ruleta - kto fúkne najmenej už nemá právo piť a dovedie posádku až domov do Nitry. Bilbo so svojou telesnou schránkou cestovných rozmerov nemôže konkurovať androidom ako sú JZ a Šariš, a tak sa stal jediným účastníkom rozstrelu, ktorému prístroj vyhodil cifru menšiu než 1,0. Tekutý obed mu bol odopretý a tak si išiel dať do jedálne normálny, aj s polievkou. Na izbe našiel kapelu čiastočne rozloženú na podlahe, sledujúc Insterštelár v televízori, niektorí s monoklom, niektorí bez. Všedná sobota sa plynulo preniesla do fázy, keď bolo treba opustiť penzión, vyzdvihnúť si aparatúru v klube a čo sa týka troch štvrtín kapely, aj si konečne niečo zajesť. Stretávka s Metropolisom sa konala za barom z predošlého večera, podľa zvraštených čiel bolo jasné, že na afterke sa nikto nešetril. Ceste do Púchova predchádzala povinná zastávka na ranči na brehu Oravskej priehrady, po olovrante celá kapela s výnimkou šoféra zaspala v aute a zobudila sa až na blúdenie Púchovom.
(Tuná by ste určite čakali čokoľvek, len nie hudobný klub)
Queens Pub je prekvapivo štýlový klub a zaslúžil by si lepšie umiestnenie ako v tmavej bočnej uličke. Jeho poklady sa však skrývajú až v backstagei - v miestnosti s charakterom vínnej pivnice pod úrovňou pódia. V tomto priestore sme našli útočisko pred ďalším koncertom so slabou účasťou, ktorý nezachránilo pohotové zníženie vstupného a ani jednotka zhovorčivej mládeže. S Metropolisom sme strávili dosť času na to, aby sme položili základy interného humoru, na konci turné by sme už mohli vydať menšiu zbierku anekdôt. Šariša s Radúzom sa podarilo úspešne odlepiť od baru a nasáčkovať do auta. Zdanlivo hladký návrat domov sa však skomplikoval; chcelo by sa dodať, že nepredvídateľne, ale pravda je taká, že sme si komplikácie zapríčinili sami.
Bilbo, zhýčkaný non-stop otvorenými benzínkami, mylne predpovedal, že bude lepší nápad natankovať do pustej nádrže až po koncerte. Tu sme sa zrazu ocitli na zatvorenej Slovnaftke kdesi za Púchovom so svietiacou oranžovou kontrolkou. Modernou technológiou sme zistili, že v meste je aj jedna OMV-ka, avšak, ako sme sa zakrátko osobne presvedčili, z technických príčin zatvorená. Zviezli sme sa na našu poslednú nádej - Slovnaftku na druhej strane mesta. Zažili sme rovnaké privítanie ako na prvej zastávke, akurát s rozdielnymi GPS súradnicami. Zasadal krízový manažment v zostave: jeden nešťastný šofér s krátkymi nohami, jeden závažne intoxikovaný spolujazdec v okuliaroch a dvaja spiaci komparzisti do počtu na zadných sedadlách. Nezostávalo nám nič iné, iba pohľadať otvorené pumpy vo vzdialenosti dojazdu rezervy. JZ objavil OMV-ku v Považskej Bystrici a telefonátom s prekvapivo triezvym prízvukom si overil, že je skutočne v prevádzke a pripravená vytrhnúť nás z biedy. Stačilo len naštartovať a odísť. Bilbo otočil klúčom a auto vydalo krátky zmučený vzlyk. Vysvitlo, že sme pri našom terénnom výskume pravdepodobne vybili baterku. Nezostávalo nič iné iba zobudiť spiacich opilcov, povláčiť auto hore-dole po benzínke a dúfať, že motor naskočí. Optimistický scenár sa naplnil a onedlho sme boli na ceste do Považskej Bystrice, pokiaľ možno na voľnobehu. Posledné kvapky benzínu nás doviedli až na pumpu a zrazu bolo všetkým jedno, že sú dve hodiny ráno a domov prídeme prinajlepšom o štvrtej - každý bol rád, že nemusí tráviť noc na zatvorenej Slovnaftke za Púchovom. Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie a preto treba byť stále v strehu pred nečakanými situáciami, ktoré sa krvou zapíšu do kroniky kapely.
(Jimi Cimbala v nedeľu zomrel, aby mohol v piatok opäť vstať z mŕtvych)
Boh rokenrolu si na záver našej šnúrky s Metropolisom pripravil zaujímavú skúšku odhodlania. Pravdepodobne nám chcel naznačiť, že éra nášho prvého albumu už skončila, a ak sa chceme vyvarovať podobných hier osudu, musíme prikŕmiť šťastenu novou tvorbou. Vzali sme si túto poznámku k srdcu a tak rok 2016 bude rokom, kedy si konečne kúpime novú pastu vo väčšej tube, ideálne aj s želanými vedľajšími účinkami.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára