Každý vie, že v dvoch sa to tiahne lepšie a v troch ešte o niečo lepšie, ani kapela si nechce svoju ťarchu na výslnie rokenrolu vláčiť sama - preto je ideálne si dopomôcť a nenápadne sa predbehnúť v rade. Dobrým a nenásilným spôsobom, ako na seba upútať pozornosť, je ocitnúť sa na jednom plagáte so známou skupinou. Kandidátov na predkapely je mnoho, preto treba mať trochu šťastia, možno si vás vyberú, možno vás niekto osloví, prípadne jedna kapela vypadne z lineupu a vy si rýchlo sadnete na voľné miesto; posledná možnosť sa na začiatku roka 2013 prihodila nám - spriaznená kapela nám prihodila možnosť zahrať si v januári pred Slobodnou Európou a v apríli pred Zónou A na našom dvore v Novej Pekárni.
(Oproti Koňýkovi vyzeráme akosi obyčajne)
Do Pekárne sme sa naskladali v tradičnom čase pár hodín pre vystúpením. Vtedy sme ešte mali prejeb z toho, že príde kapela z hornej ligy a nevedeli sme celkom ako sa k nim správať, ale to nás časom prešlo, stačí, aby ich človek videl párkrát za leto ožratých na sračky a celá hviezdna aura pominie. Niektoré z týchto legendárnych kapiel sú viac nedotknuteľné, niektoré menej: Slobodná Európa na nás zapôsobila ako naozaj poctivá oldschool rocknrollová kapela s prirodzeným rešpektom, napriek tomu Whisky s nami utratil pár slov, Zóna A si po príchode vytvorila hniezdočko vystlané svojou posádkou a do reči s nami im príliš nebolo, treba však uznať, že obe kapely si toho za celú svoju existenciu odohrali a odkecali dosť. Tak sme sa aspoň odfotili s Koňýkom, potom nás ešte bubeník Zóny počastoval tým, že nevedel, že sú až dve predkapely a teda nech to odsýpa nech nehrajú prineskoro, inak sme v zákulisí viedli dva na sebe nezávislé životy - aspoň sme sa vyhli možno nevhodným alebo všedným otázkam.
(Diváci krátko po tom čo vstali od táboráku)
Nevedeli sme celkom čo je to za kumšt predskakovať punkovej, resp. rocknrollovej legende. Ak sme si robili vlastný koncert, tak sme vedeli že aspoň tí ľudia čo prídu budú na nás zvedaví, ale čo fanúšikovia iných skupín? Na Slobodku sa prišla pozrieť skôr staršia generácia a niektorí mladí nadšenci rokenrolu v strednom tempe, na Zónu A sa dovalili pankáči všetkých vekových kategórií, bežná rocková mládež a potom navonok normálni ľudia. My sme sa pomaly okolo ôsmej ako prvá predkapela doniesli na pódium, že ideme hrať. Povedali sme si, že nebudeme koncert zbytočne naťahovať, naložíme poriadny speed punk buranroll nech majú všetci na čo spomínať, poriadne rozvíriť starým pankáčom číra našim novým avangardným repertoárom. Pankáči dobre reagujú na zvuk a akonáhle sa spustí rachot, tak ich to zdvihne z podlahy, a to doslovne: keď sme predskakovali Slobodke, prísediaci fanúšikovia vytvorili na podlahe kruh, aký bežne tvoria skauti okolo ohňa, sedeli a popíjali pivo. Keď sme spustili rámus, tak zrazu celý krúžok vstal zo zeme a jeden pankáč hodil pohár s pivom do toho naproti stojaceho, my sme na pódiu žasli; trafil ho však len do hrude a ten druhý si to akoby ani nevšimol - punkový koncert bol počatý.
(Daj si pivo a budeš vyzerať ako ten týpek vpravo!)
Po našom vystúpení nasledovali naši kolegovia z kapely Známe Tváre, počas neho sme sa už včlenili do davu ľudí a počúvali zaujímavé debaty o tom, či bola lepšia prvá, alebo druhá predkapela, ľudia predkladali rôzne argumenty, občas nás spoznali a zapojili do diskusie, občas nás pochválili a občas nám prednášali racionálne, ale zdvorilé argumenty v náš neprospech. Celkovo sa zdalo, že sme urobili dojem a dokázali sme osloviť publikum, ktoré sa neprišlo pozrieť výhradne na nás - doteraz stretávame ľudí, ktorí spomínajú, že nás prvýkrát videli na koncerte Slobodke či Zóny.
(Verné punkové kombíčko)
Bonusom koncertu so Zónou A bola účinkujúca kapela The Fialky. Z ich zostavy nám utkvel v pamäti hlavne spevák a gitarista Kečup, ktorému ako keby prešlo cez hrdlo niekoľko ton kovošrotu a zopár vagónov dechtu - taký chrapľák sme ešte nepočuli. JZ si od neho požičiaval kombo, chcel sa tiež dozvedieť, či môže pokrútiť potenciometrami a nastaviť si vlastnú verziu hluku, dozvedel sa, že Kečup s nimi "moc nehejbal" odkedy ho kúpil a môže si s nimi robiť čo chce. Nielen on ale aj zvyšok jeho kapely bol vo forme, a tak s nimi bola sranda aj na pódiu aj mimo neho, dodali celému večeru svojský punc veselosti, my sme tiež našu úlohu odviedli solídne a získali pár fanúšikov navyše.
(Radúz si ako všestranný bubeník vie zahrať na akýchkoľvek bicích)
Od tejto dvojice koncertov sa nám čoraz častejšie prihodilo predskakovanie pred zvučnými menami. Akonáhle sme mali nahratý album, rozosielali sme ho kade-tade po rôznych mailových schránkach zabehnutých hudobníkov, ako inak s drvivou väčšinou bez odozvy; jediní ktorí zareagovali, boli manažér Smola a Hrušky a Jury z Konfliktu, druhý menovaný dokonca utrúsil pár viet na margo našej prvej nahrávky, čo nás veľmi príjemne prekvapilo - takto započala naša spolupráca. Konflikťáci nás zobrali so sebou na niekoľko koncertov (na niektorých obzvlášť legendárnych miestach) čo im veľmi slúži ku cti a ich podporu mladých kapiel si vážime doteraz. So spomínanými Smolou a Hruškami sme sa prvýkrát ocitli na spoločnom pódiu na koncerte v Partizánskom, keď sme sa im nenápadne pripomenuli, že veď to do toho Partizánskeho nemáme tak ďaleko a vieme odohrať aj polhodinkový set, ktorý takmer nikoho neurazí. Do roku 2015 sme ešte v kluboch zopárkrát predskakovali Slobodnej Európe, neskôr sa nám podarilo vystupovať pred Horkýže Slíže, či dokonca sme si strihli jeden akustický koncert s Divokým Billom v Urminciach. Ktovie, akí interpreti nás ešte čakajú v budúcnosti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára