Od počiatku kapely je naše fungovanie založené na čo najdôslednejšom minimalizovaní nákladov, úplným využívaním vlastných zdrojov a šetrením, kde sa len dá, väčšinu vecí čo sme kedy použili sme našli doma v garáži alebo u rodičov na dvore. Azda si myslíte, že sme lakomí, horkýže lakomí! Dopočuli sme sa dokonca, že sme komerční! V tom prípade vám odporúčam prezrieť si naše stavy na účtoch: odkedy existujeme sme konštantne na nule či v mínuse, a keby aj suma sumárum spočítame všetky naše výnosy a náklady, tak bohvie či by sme sa prehupli do čiernych čísel, a keby sa aj objavil nejaký zisk, tak ten sa v momente preinvestuje na chod kapely. Balancujeme teda na hrane DIY spôsobu výroby a využívaní grátis služieb našich blížnych. Občas musíme kvôli insolventnosti riešiť priam absurdné problémy, ako napríklad táto modelová situácia: počas skúšky si chceme na telefón nahrať novú skladbu; jediný, kto má slušný telefón na nahrávanie, je JZ. Nahrávka sa nahrá, avšak JZ má doma príšerne pomalý internet, tak treba niekoľko zdĺhavých pokusov, kým ju zavesí na net, dovtedy polovica kapely zabudne, čo sme naposledy hrali. Ďalší problém: Bilbo bol do roku 2014 jediný, kto mal dispozícii auto, avšak nemal vodičák, tak ho v prípade potreby museli prísť vziať gitaristi, pričom raz sa fakt stalo, že JZ nenašiel doma ani tú mincu na lístok na mestskú hromadnú dopravu. Ako sa hovorí, chudobnému aj z hrnca vykypí: jedného dňa sme si nechali rozmnožiť kľúče od skúšobne, ale ani s jednou kópiou sa nedali dvere odomknúť, a tak miesto toho, aby sme celý proces kopírovania absolvovali znova, sa snažíme pred každou skúškou vlámať do vlastnej skúšobne.
(To keď vás auto nechá mimo civilizácie)
Apropó, to auto. Už sme zopárkrát zažili, že sa pred miestom konania koncertu poflakovala mládež očakávajúca príchod kapiel, v tom sa ich pozornosť uprela na dopravný prostriedok, v ktorom sme prikvitli na miesto činu - postarší Renault Megane s viditeľnými známkami opotrebovania, kto čakal dodávku si veru bude musieť počkať na headlinera akcie. Autíčko síce stráca na priestorovosti, má však o to viac iných vychytávok: donedávna sme v ňom nemali ani rádio, tak sme museli vynájsť improvizovaný sound system - mobil, ktorý sa položí na rytmičák a tak sa hrajúca muzika obohatí o ekvalizér. Predtým, než sa autorádio stalo hlavným problémom, sme prekonávali dôležitejšie prekážky: Renault sa hocikedy zaprel a nešiel naštartovať, pravidelne sme ho museli manuálne rozbiehať a raz nepomohlo ani to - anjel strážny nás odtiahol až do Nitry. Príležitostne sa nám podarí auto vylepšiť: po koncerte v Skalici sa Bilbovi podarilo nacúvať do značky Zákaz vjazdu vyznačených vozidiel, zo zvislého dopravného značenia sa tak stalo mierne naklonené.
(Zlomyseľná kapela zdokumentovala miesto činu)
(Počet ľudí pravdepodobnosť naštartovania nezvyšuje)
Kapacitne obmedzený kufor nám pri všetkých haraburdách nedovoľuje vziať na koncert viac ako jeden gitarový aparát, nebyť ochotných spoluúčinkujúcich, tak by sme si veru nezahrali. Naše vybavenie sa časom zväčšuje, objem auta je bohužiaľ konštantný a tak pasažieri musia mať na kolenách rytmičák, ktorý však môžu vzápätí použiť ako subwoofer. Bilbo sa kedysi pokúšal karhať spolujazdcov za bordel čo zakaždým nechávajú v aute, pri väčšej porcii koncertov je to ale zbytočné a tak sa auto upratuje až po turné; v jeho priebehu tam možno nájsť okrem smetí aj veci, ktoré priamo nesúvisia s hraním, ako napr. vývrtku, tričko či sklené poháre. Napriek tomu, že naložený Renaultík nevytiahne hore kopcom na Donovaloch viac ako šesťdesiatku, je to veľmi útulný spoločník na cesty a pri našom výsledku hospodárenia sa ho určite tak skoro nezbavíme.
(Ujo Marshall sa neráta ako šiesty pasažier)
Podobne ako sa snažíme využiť každý centimeter kubický auta naplno to robíme aj s ostatnými vecami, vždy niečo prekombinovať, vyšpekulovať, spojiť dokopy, a keď to nejde vymyslieť, tak si požičať niečo lepšie. Od začiatku nášho letopočtu zápasíme s nedostatkom niečoho: peňazí na platenie skúšobne, času, zdravého úsudku či kvalitnej aparatúry na nahrávanie, po malých krokoch sa situácia zlepšuje a každý rok je o dosť veľký krok vpred oproti tomu predošlému. Lowcost prístup má však i jedno veľmi zaujímavé pozitívum: ak niečo vyrobíš, vymyslíš, vylepšíš vlastnými rukami, dáva to neoceniteľnú pridanú hodnotu. Takto sme napríklad vyrábali cédečká na prvý album: doma napálené, obal ručne vystrihnutý, ohnutý, zalepený. Neskôr sme sa priklonili k praktickejšej možnosti plastových obalov, avšak tí, čo držali v ruke predošlý papierový obal tvrdili, že to už nie je také jedinečné, už to nevoňalo tou námahou. Je teda celkom možné, že i po prekonaní našej fázy núdzovej prevádzky kapely si niektoré dobré obyčaje zanecháme. Veď ktovie čo bude, možno aj my raz budeme mať dodávku plno vlastnej závideniahodnej aparatúry, budeme nahrávať v štúdiu na vlastných veciach s producentom, ktorý sa nebude ponáhľať do svojej ozajstnej roboty, možno si raz necháme vyrobiť profi plachtu miesto ručne maľovaného prestieradla, možno si raz spoločníci vyplatia z honoráru plat na použitie v bežnom živote. Dovtedy si však ešte užijeme naše nízkonákladové fungovanie, ktoré má rozhodne viac do seba než sa zdá na prvý pohľad: ak sa vám podarí z hovna upliesť bič, tak ten bude kurva plieskať.
(Naša manufaktúra na výrobu cédečiek a koncertných rekvizít)
(Automobil jazdiaci na buranroll)
(Vývrtku nenájdete ani v luxusnom modeli)
(Vývrtku nenájdete ani v luxusnom modeli)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára