Naše druhé auto je tiež Porsche

Od počiatku kapely je naše fungovanie založené na čo najdôslednejšom minimalizovaní nákladov, úplným využívaním vlastných zdrojov a šetrením, kde sa len dá, väčšinu vecí čo sme kedy použili sme našli doma v garáži alebo u rodičov na dvore. Azda si myslíte, že sme lakomí, horkýže lakomí! Dopočuli sme sa dokonca, že sme komerční! V tom prípade vám odporúčam prezrieť si naše stavy na účtoch: odkedy existujeme sme konštantne na nule či v mínuse, a keby aj suma sumárum spočítame všetky naše výnosy a náklady, tak bohvie či by sme sa prehupli do čiernych čísel, a keby sa aj objavil nejaký zisk, tak ten sa v momente preinvestuje na chod kapely. Balancujeme teda na hrane DIY spôsobu výroby a využívaní grátis služieb našich blížnych. Občas musíme kvôli insolventnosti riešiť priam absurdné problémy, ako napríklad táto modelová situácia: počas skúšky si chceme na telefón nahrať novú skladbu; jediný, kto má slušný telefón na nahrávanie, je JZ. Nahrávka sa nahrá, avšak JZ má doma príšerne pomalý internet, tak treba niekoľko zdĺhavých pokusov, kým ju zavesí na net, dovtedy polovica kapely zabudne, čo sme naposledy hrali. Ďalší problém: Bilbo bol do roku 2014 jediný, kto mal dispozícii auto, avšak nemal vodičák, tak ho v prípade potreby museli prísť vziať gitaristi, pričom raz sa fakt stalo, že JZ nenašiel doma ani tú mincu na lístok na mestskú hromadnú dopravu. Ako sa hovorí, chudobnému aj z hrnca vykypí: jedného dňa sme si nechali rozmnožiť kľúče od skúšobne, ale ani s jednou kópiou sa nedali dvere odomknúť, a tak miesto toho, aby sme celý proces kopírovania absolvovali znova, sa snažíme pred každou skúškou vlámať do vlastnej skúšobne. 

(To keď vás auto nechá mimo civilizácie)

Apropó, to auto. Už sme zopárkrát zažili, že sa pred miestom konania koncertu poflakovala mládež očakávajúca príchod kapiel, v tom sa ich pozornosť uprela na dopravný prostriedok, v ktorom sme prikvitli na miesto činu - postarší Renault Megane s viditeľnými známkami opotrebovania, kto čakal dodávku si veru bude musieť počkať na headlinera akcie. Autíčko síce stráca na priestorovosti, má však o to viac iných vychytávok: donedávna sme v ňom nemali ani rádio, tak sme museli vynájsť improvizovaný sound system - mobil, ktorý sa položí na rytmičák a tak sa hrajúca muzika obohatí o ekvalizér. Predtým, než sa autorádio stalo hlavným problémom, sme prekonávali dôležitejšie prekážky: Renault sa hocikedy zaprel a nešiel naštartovať, pravidelne sme ho museli manuálne rozbiehať a raz nepomohlo ani to - anjel strážny nás odtiahol až do Nitry. Príležitostne sa nám podarí auto vylepšiť: po koncerte v Skalici sa Bilbovi podarilo nacúvať do značky Zákaz vjazdu vyznačených vozidiel, zo zvislého dopravného značenia sa tak stalo mierne naklonené. 

(Zlomyseľná kapela zdokumentovala miesto činu)

(Počet ľudí pravdepodobnosť naštartovania nezvyšuje)

Kapacitne obmedzený kufor nám pri všetkých haraburdách nedovoľuje vziať na koncert viac ako jeden gitarový aparát, nebyť ochotných spoluúčinkujúcich, tak by sme si veru nezahrali. Naše vybavenie sa časom zväčšuje, objem auta je bohužiaľ konštantný a tak pasažieri musia mať na kolenách rytmičák, ktorý však môžu vzápätí použiť ako subwoofer. Bilbo sa kedysi pokúšal karhať spolujazdcov za bordel čo zakaždým nechávajú v aute, pri väčšej porcii koncertov je to ale zbytočné a tak sa auto upratuje až po turné; v jeho priebehu tam možno nájsť okrem smetí aj veci, ktoré priamo nesúvisia s hraním, ako napr. vývrtku, tričko či sklené poháre. Napriek tomu, že naložený Renaultík nevytiahne hore kopcom na Donovaloch viac ako šesťdesiatku, je to veľmi útulný spoločník na cesty a pri našom výsledku hospodárenia sa ho určite tak skoro nezbavíme.

(Ujo Marshall sa neráta ako šiesty pasažier)

Podobne ako sa snažíme využiť každý centimeter kubický auta naplno to robíme aj s ostatnými vecami, vždy niečo prekombinovať, vyšpekulovať, spojiť dokopy, a keď to nejde vymyslieť, tak si požičať niečo lepšie. Od začiatku nášho letopočtu zápasíme s nedostatkom niečoho: peňazí na platenie skúšobne, času, zdravého úsudku či kvalitnej aparatúry na nahrávanie, po malých krokoch sa situácia zlepšuje a každý rok je o dosť veľký krok vpred oproti tomu predošlému. Lowcost prístup má však i jedno veľmi zaujímavé pozitívum: ak niečo vyrobíš, vymyslíš, vylepšíš vlastnými rukami, dáva to neoceniteľnú pridanú hodnotu. Takto sme napríklad vyrábali cédečká na prvý album: doma napálené, obal ručne vystrihnutý, ohnutý, zalepený. Neskôr sme sa priklonili k praktickejšej možnosti plastových obalov, avšak tí, čo držali v ruke predošlý papierový obal tvrdili, že to už nie je také jedinečné, už to nevoňalo tou námahou. Je teda celkom možné, že i po prekonaní našej fázy núdzovej prevádzky kapely si niektoré dobré obyčaje zanecháme. Veď ktovie čo bude, možno aj my raz budeme mať dodávku plno vlastnej závideniahodnej aparatúry, budeme nahrávať v štúdiu na vlastných veciach s producentom, ktorý sa nebude ponáhľať do svojej ozajstnej roboty, možno si raz necháme vyrobiť profi plachtu miesto ručne maľovaného prestieradla, možno si raz spoločníci vyplatia z honoráru plat na použitie v bežnom živote. Dovtedy si však ešte užijeme naše nízkonákladové fungovanie, ktoré má rozhodne viac do seba než sa zdá na prvý pohľad: ak sa vám podarí z hovna upliesť bič, tak ten bude kurva plieskať. 

(Naša manufaktúra na výrobu cédečiek a koncertných rekvizít)

(Automobil jazdiaci na buranroll)

(Vývrtku nenájdete ani v luxusnom modeli)

Sme predskokani, juchú!

Každý vie, že v dvoch sa to tiahne lepšie a v troch ešte o niečo lepšie, ani kapela si nechce svoju ťarchu na výslnie rokenrolu vláčiť sama - preto je ideálne si dopomôcť a nenápadne sa predbehnúť v rade. Dobrým a nenásilným spôsobom, ako na seba upútať pozornosť, je ocitnúť sa na jednom plagáte so známou skupinou. Kandidátov na predkapely je mnoho, preto treba mať trochu šťastia, možno si vás vyberú, možno vás niekto osloví, prípadne jedna kapela vypadne z lineupu a vy si rýchlo sadnete na voľné miesto; posledná možnosť sa na začiatku roka 2013 prihodila nám - spriaznená kapela nám prihodila možnosť zahrať si v januári pred Slobodnou Európou a v apríli pred Zónou A na našom dvore v Novej Pekárni. 

(Oproti Koňýkovi vyzeráme akosi obyčajne)

Do Pekárne sme sa naskladali v tradičnom čase pár hodín pre vystúpením. Vtedy sme ešte mali prejeb z toho, že príde kapela z hornej ligy a nevedeli sme celkom ako sa k nim správať, ale to nás časom prešlo, stačí, aby ich človek videl párkrát za leto ožratých na sračky a celá hviezdna aura pominie. Niektoré z týchto legendárnych kapiel sú viac nedotknuteľné, niektoré menej: Slobodná Európa na nás zapôsobila ako naozaj poctivá oldschool rocknrollová kapela s prirodzeným rešpektom, napriek tomu Whisky s nami utratil pár slov, Zóna A si po príchode vytvorila hniezdočko vystlané svojou posádkou a do reči s nami im príliš nebolo, treba však uznať, že obe kapely si toho za celú svoju existenciu odohrali a odkecali dosť. Tak sme sa aspoň odfotili s Koňýkom, potom nás ešte bubeník Zóny počastoval tým, že nevedel, že sú až dve predkapely a teda nech to odsýpa nech nehrajú prineskoro, inak sme v zákulisí viedli dva na sebe nezávislé životy - aspoň sme sa vyhli možno nevhodným alebo všedným otázkam.

(Diváci krátko po tom čo vstali od táboráku)

Nevedeli sme celkom čo je to za kumšt predskakovať punkovej, resp. rocknrollovej legende. Ak sme si robili vlastný koncert, tak sme vedeli že aspoň tí ľudia čo prídu budú na nás zvedaví, ale čo fanúšikovia iných skupín? Na Slobodku sa prišla pozrieť skôr staršia generácia a niektorí mladí nadšenci rokenrolu v strednom tempe, na Zónu A sa dovalili pankáči všetkých vekových kategórií, bežná rocková mládež a potom navonok normálni ľudia. My sme sa pomaly okolo ôsmej ako prvá predkapela doniesli na pódium, že ideme hrať. Povedali sme si, že nebudeme koncert zbytočne naťahovať, naložíme poriadny speed punk buranroll nech majú všetci na čo spomínať, poriadne rozvíriť starým pankáčom číra našim novým avangardným repertoárom. Pankáči dobre reagujú na zvuk a akonáhle sa spustí rachot, tak ich to zdvihne z podlahy, a to doslovne: keď sme predskakovali Slobodke, prísediaci fanúšikovia vytvorili na podlahe kruh, aký bežne tvoria skauti okolo ohňa, sedeli a popíjali pivo. Keď sme spustili rámus, tak zrazu celý krúžok vstal zo zeme a jeden pankáč hodil pohár s pivom do toho naproti stojaceho, my sme na pódiu žasli; trafil ho však len do hrude a ten druhý si to akoby ani nevšimol - punkový koncert bol počatý.

(Daj si pivo a budeš vyzerať ako ten týpek vpravo!)

Po našom vystúpení nasledovali naši kolegovia z kapely Známe Tváre, počas neho sme sa už včlenili do davu ľudí a počúvali zaujímavé debaty o tom, či bola lepšia prvá, alebo druhá predkapela, ľudia predkladali rôzne argumenty, občas nás spoznali a zapojili do diskusie, občas nás pochválili a občas nám prednášali racionálne, ale zdvorilé argumenty v náš neprospech. Celkovo sa zdalo, že sme urobili dojem a dokázali sme osloviť publikum, ktoré sa neprišlo pozrieť výhradne na nás - doteraz stretávame ľudí, ktorí spomínajú, že nás prvýkrát videli na koncerte Slobodke či Zóny. 

(Verné punkové kombíčko)

Bonusom koncertu so Zónou A bola účinkujúca kapela The Fialky. Z ich zostavy nám utkvel v pamäti hlavne spevák a gitarista Kečup, ktorému ako keby prešlo cez hrdlo niekoľko ton kovošrotu a zopár vagónov dechtu - taký chrapľák sme ešte nepočuli. JZ si od neho požičiaval kombo, chcel sa tiež dozvedieť, či môže pokrútiť potenciometrami a nastaviť si vlastnú verziu hluku, dozvedel sa, že Kečup s nimi "moc nehejbal" odkedy ho kúpil a môže si s nimi robiť čo chce. Nielen on ale aj zvyšok jeho kapely bol vo forme, a tak s nimi bola sranda aj na pódiu aj mimo neho, dodali celému večeru svojský punc veselosti, my sme tiež našu úlohu odviedli solídne a získali pár fanúšikov navyše.  

(Radúz si ako všestranný bubeník vie zahrať na akýchkoľvek bicích)

Od tejto dvojice koncertov sa nám čoraz častejšie prihodilo predskakovanie pred zvučnými menami. Akonáhle sme mali nahratý album, rozosielali sme ho kade-tade po rôznych mailových schránkach zabehnutých hudobníkov, ako inak s drvivou väčšinou bez odozvy; jediní ktorí zareagovali, boli manažér Smola a Hrušky a Jury z Konfliktu, druhý menovaný dokonca utrúsil pár viet na margo našej prvej nahrávky, čo nás veľmi príjemne prekvapilo - takto započala naša spolupráca. Konflikťáci nás zobrali so sebou na niekoľko koncertov (na niektorých obzvlášť legendárnych miestach) čo im veľmi slúži ku cti a ich podporu mladých kapiel si vážime doteraz. So spomínanými Smolou a Hruškami sme sa prvýkrát ocitli na spoločnom pódiu na koncerte v Partizánskom, keď sme sa im nenápadne pripomenuli, že veď to do toho Partizánskeho nemáme tak ďaleko a vieme odohrať aj polhodinkový set, ktorý takmer nikoho neurazí. Do roku 2015 sme ešte v kluboch zopárkrát predskakovali Slobodnej Európe, neskôr sa nám podarilo vystupovať pred Horkýže Slíže, či dokonca sme si strihli jeden akustický koncert s Divokým Billom v Urminciach. Ktovie, akí interpreti nás ešte čakajú v budúcnosti. 

Príbeh skúšobňe

Jedna z nevyhnutných podmienok existencie kapely je možnosť skúšať v nejakom priestore. Nemusí ísť zákonite o skúšobňu v pravom slova zmysle, sú kapely ktoré nevyprodukujú toľko hluku, pokiaľ máte synťákové duo tak môžete skúšať aj v obývačke, rocková kapela však potrebuje dôkladnejšiu segregáciu od väčšinového obyvateľstva. Garážové kapely sa nazývajú práve podľa garáží kam sa z núdze uchyľujú, ak bývate v paneláku tak máte smolu a musíte sa poobzerať po niečom inom. 

(Chodba slúži ako dvor na Luníku IX - ak niečo nepotrebuješ, vyjeb to pred dvere)

Ako už bolo povedané, prvú skúšobňu sme získali so šťastím, to šťastie však nebolo dostatočne veľké na to, aby tá skúšobňa bola aj dobrá. Vo vyradenom objekte bungalovového charakteru neprebývalo nič len hudobníci a krysy. Každý týždeň sme prechádzali konfekčnými drevenými dverami, zdravili chlapcov fajčiacich bokom a následne sa prevtelovali do Riša Mullera v piesni Po schodoch: kým sme sa objavili pred dverami našej skúšobne, museli sme prejsť pozdĺž chodbou okolo ostatných dverí ako na dievčenskom internáte, a tak sme si trebárs mohli cestou vypočuť ako bubeník Štefan hrá už mesiac dokola tú istú etudu, kapela na konci chodby pridala do repertoára tretiu pesničku alebo čo asi budú hrať na koncerte naši susedia deathmetalisti. 

(Čím bližšie k závesom s Legom, tým bližšie aj k nám)

(Titulky vyjadrujú nadšenie z práce)

Do skúšobne sme vošli dverami, ktoré nepasovali do rámov a tak sme ich museli zamykať i keď sme boli dnu. Okrem aparatúry ste mohli vnútri nájsť vybavenie ako v americkom sitcome, do tejto fázy sa však nebolo ľahké prepracovať. Miestnosť dostala niekoľko vrstiev igelitu, polystyrénu a kobercov, aby človek počas pobytu v nej nestratil chuť do života. Tak či tak nám príroda priebežne pripravovala prekvapenia, pravidelne nám do jedného rohu zatekalo, JZ si preto pri aranžovaní nábytku musel narýchlo vymýšľať nové pravidlá feng-šuei. Proti mrazu nepomohla izolácia, proti horúčave odchýlené okno, proti dažďu liepajúci sa po streche Radúz, ktorý na nej rozmiestňoval igelit. O našej aparatúre tiež škoda reči, väčšinu vecí sme si boli nútení požičať, jeden mikrofón sme z núdze prilepili lepiacou páskou o hrdzavú tyč.  Suma sumárum sme si prešli krstom ohňom už pri zotrvávaní vo vlastnej skúšobni, nehovoriac už o tom, že naša miestnosť bola priechodná a keď si chceli ísť Zoči Voči od vedľa zapáliť, tak sa nevyhli obligatórnym poznámkam v štýle sorry chalani alebo pardon. Chválabohu sa pred skúšobňou nachádzala antistresová zóna plná zelene, do ktorej sa dalo príležitostne dostať aj cez okno. 

(V strede sa nachádza hrdzavá tyč, mikrofón sa zrejme odlepil a spadol)

(Ako v rozprávke, ešteže túto chalúpku neprišiel rozfúkať vlk)

(Radúz ešte nevie, že mu vietor sfúkne igelit na zem)

Hovorí sa, že za najdôležitejšie veci v živote sa neplatí, bohužiaľ skúšobňa do tejto kategórie nepatrí. Radúz nenechal nič dlžný svojej insolventnosti a tak začal ako prvý šomrať, že musíme každý mesiac platiť nájom. V tom čase sme sa však nemali kam pratať; so skúšobňami je v Nitre problém, tento areál bol aspoň strážený, na vrátnika s výzorom motorkára sme si zvykli a na vrátnici bol dokonca automat na kávu a sladkosti. Radúz medzi rečou spomenul, že on kedysi skúšaval s kapelou v materskom centre pod jeho činžiakom, v murovanej budove s kúrením a so strechou. Akonáhle sme zistili, že si dokážeme svojbytne pozliepať komplet aparatúru na prevádzku kapely, zdvihli sme kotvy a opustili nitriansky undergroundový megalopolis na Pražskej ulici v Mlynárciach, poslednýkrát sa za nami zabuchla modrá brána, ktorú občas chodieval otvárať slovenský Lemmy Kilmister. 

(Každý vidí v zariadení miestnosti iný potenciál)

(Juraj rozmýšľa, čo mu bude na starej skúšobni najviac chýbať)

Kde bolo tam bolo, v Nitre na Klokočine postavili budovu, ktorá teraz slúži ako materské centrum Klokanček. V multifunkčnom objekte môžete nájsť atrakcie pre mamičky s deťmi, potom rôzne záujmové krúžky a na poschodí aj našu skúšobňu. Vzhľadom na okolnosti nemôžeme robiť rámus kedy sa nám zachce, skúšame teda predovšetkým vo večerných hodinách, inokedy tam môžeme byť tiež, ale bez buranrollu. Toalety sú na poschodí pomaľované farebnými zvieratkami, kde-tu sa nájde aj zabudnuté hygienické vrecko alebo svetlica, ktorú ktosi vraj hodil do okna lebo robíme bordel. Škôlkársky charakter budovy radi využívame pri fotení alebo točení netradičných videí. Skúšobňu lemuje polystyrén a koberce, ale je tam hlavne sucho a teplo, elektroniku môžeme skladovať aj v rohoch miestnosti. Inými slovami, super podmienky, i keď nám občas príde niekto vynadať alebo povedať, že máme byť ticho lebo viete, tie bicie sú hrozne nahlas a oni robia vo vedľajšej miestnosti rozhovor do STVčky. Ktovie, čo by na tie bicie povedali obyvatelia okolitých panelákoch, ale zas trochu buranrollu ešte nikoho nezabilo, či ho už počúvate, interpretujete alebo ho počujete iba ako ozvenu odrazenú od protiľahlého činžiaku. Veríme, že to všetci vydržia a my v tejto skúšobni nájdeme ten ozajstný domov za 10€ ročne,  ktorý sme tak dlho hľadali. 

(Tu si môžete aj v pohode sadnúť na zem bez toho, aby vás zospodu pretiahla hentai chobotnica)

(V skutočnosti nám nebolo až tak teplo, žena na plagáte je vyzlečená len do polovice)

(Nemusíme veru chodiť ďaleko aby sme sa mohli drbnúť do guličiek alebo si zaskákať na trampolíne)

(Aj pre detičky je hudba dôležitá!)

(Žijeme v dobe, keď si treba podpisovať aj predlžovačky)

(Vnútri tejto skrinky sa nachádza polička, preto dostala názov Skrinka skrinka)