(Mlynská dolina, v pozadí Vladanove a Robove pozadia)
Mlynská dolina je jedným z najkrajších miest v Bratislave a keby o nej vedelo viacej ľudí, určite by na Bratislavu toľko nenadávali. Krása Mlynskej doliny nespočíva v betónovej opache budovy Slovenskej televízie, ale v úžasnom dokonale sebestačnom študentskom mestečku; akonáhle v ňom ste, tak vám nič nechýba. Písal sa rok 2007, keď sa Bilbovi ako prvákovi na výške podarilo
nelegálne ubytovať na jednom z intrákov: duchovní
otcovia Kýbla Mačiek Vladan a Robert, právoplatní obyvatelia študentského domu Mladosť, sa dozvedeli, že ich spolubývajúci
z izby pre troch nadobro opúšťa študentské mestečko, ostal však zaregistrovaný
ako ubytovaný a jeho identitu študenta architektúry z Banskej Bystrice prijal na pol roka práve Bilbo, takto bol položený základný ideologický kameň budúcej kapely bez toho, aby si to niekto všimol. V
akademickom prostredí internátneho komplexu v prírode so
športoviskami a predovšetkým barmi ide
všetko rýchlejšie, prváčky by o tom vedeli rozprávať.
(Bilbov kreatívny kútik, na lístočku v stolíku je napísané: "Bilčík, kúp prosím ťa 6-8 rohlíkov")
Počas rozhovorov do hlbokej noci dostávate rôzne skvelé nápady, ak
viete niečo zahrať na gitare, tak skúšate brnkať nejaké jednoduché veci a
povzbudzujete do toho aj ľudí navôkol. Náš prvý izbový orchester bol na tom ohľadom
kvalifikácie dosť mizerne: Bilbo síce ovláda slušný počet odrhovacích skladieb,
Robert však ako klasický gitarista nie je zvyknutý hrať s nikým iným než so
samým sebou a Vladan vedel odjakživa zahrať len 7 pesničiek. Hudobná sekcia
mala teda iba obmedzené možnosti, jej činnosť sa vymedzovala na písanie alternatívnych, prevažne plytkých
textov k už existujúcim pesničkám, ktoré ľudia mimo našej partie
nemali šancu pochopiť. Vladan sa z príčiny vlastnej nekompetencie presunul z
hudobnej sekcie do marketingového oddelenia.
(Pracovný míting na balkóne)
Prelom nastal, keď sa nášmu beznádejnému triu podarilo medzi zastávkami v nezávislej študentskej krčme napísať aj pár vlastných tónov - išlo o historickú pieseň "Chrobáky", ktorej text sa odložil na neurčito a hudbu prevzala pieseň "Buran". Do tohto momentu existovali len textíky s veselou životnou tematikou, zachytávajúce naše ľahkovážne študentské prežívanie. Vladan v marketingovom oddelení spozornel a vycítil možnosť vytvorenia repertoáru, avšak na to, aby ste mali repertoár, potrebujete názov umeleckého telesa. A tak si mladý študent elektrotechniky dal jedno a jedno dokopy: prvé bol metalový growl, ktorý sa valil z reprákov na erárnom stolčeku a nazývali sme ho "kýbel", druhé bola nažehľovačka s motívom zhúlenej mačky fajčiacej jointa na Robertovom rozgajdanom tričku. Takto sa spojil zvuk s obrazom a vznikol "Kýbel Mačiek". Po zverejnení tohto slovného spojenia nastali určité rozpaky, Bilbo sa snáď i vyjadril, že je to pičovina. Avšak tak to býva, že pravá podstata vám príde neskôr.
(Keď vás to zachváti, tak s tým nič nespravíte)
Takto sme získali názov pre našu úchvatnú zostavu. Vladan sa nehanbil ju nazvať kapelou napriek tomu, že v tyle panovala žalostná situácia: hudobnú sekciu tvoril de facto len samotný Bilbo; Vladan mal funkciu akéhosi cheerleadera: povzbudzoval k písaniu novej tvorby, ktorú s obľubou vykrikoval po izbe a príležitostne sa doprevádzal búchaním päsťou po nábytku. Kvôli 100-percentnej zamestnanosti sme Roberta vykazovali ako ideológa. Suma sumárum tvorili Kýbel Mačiek po zaokrúhlení iba nehudobníci, Bilbove schopnosti sa vtedy zaokrúhľovali nadol - kapela teda fungovala iba v teoretickom nehmotnom štádiu. V tejto fáze pretrvala až do obdobia nultého koncertu v roku 2009, v čase, keď Bilbo začal spoznávať budúcich ozajstných členov kapely a nahrádzať nimi nehudobníkov. Začiatkom tohto procesu začal Kýbel Mačiek naberať reálne kontúry, ktoré sa preklopili až k vynoreniu nad hladinu v závere roku 2010, v roku, kedy poprvýkrát zaviedli buranroll.
(Kamaráti do dažďa)
Vladan s Robom brali svoj pomalý, ale neodvratný exodus z kapely ako hlbokú krivdu, odvolávajúc sa na svoj neodškriepiteľný prínos jej stvorení, Bilbo im však oponoval, že neboli vyhodení, iba sa stali zbytočnými a nemali pre kapelu žiaden racionálny prínos. Tento údel časom hrdinsky prijali a svoju chvíľu slávy si dosýta vychutnali na nultom koncerte Kýbla Mačiek, hoci Robert nevie hrať s nikým okrem samého seba a Vladan má iba veľmi obmedzené schopnosti využiteľné pri živom koncerte. Z oboch sú dnes príležitostne slušní ľudia a konzultanti budúceho vývoja kapely. Alchýmia
roka 2007 spolu s jedinečným prostredím Mlynskej doliny a izby číslo A21 nám nakoniec
pripravila takéto prekvapenie, o ktorom sme veru ani sami nevedeli, aké
bude nakoniec veľké.
(Za mladosť sa v niektorých ohľadoch pyká)
(Jedinýkrát, čo sa predpotopná zostava KM objavila v skúšobni)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára