Pred pondelkom si človek potrebuje dať konečne pokoj, my sme sa rozhodli driapať rovno na dva koncerty v jeden deň - toto sa nám stalo vôbec prvýkrát. Stalo sa, že na pondelok padol sviatok Sedembolestnej Panny Márie, tak sa vďaka nej mohli pankáči nadrbať trikrát za víkend. My sme dostali za úlohu vystúpiť na námestí v Žiline okolo obeda, presunúť sa cez pol krajiny a následne večer odohrať koncert s Konfiktom v Poprade. Všetko by bolo OK, keby sme nemuseli mať zvukovú skúšku o 8:00. V Žiline. My sme z Nitry. Tak sme museli vychádzať z Nitry o 6:00, Bilbo prišiel nepríčetný rovno zo svadby, Šariš z nejakej menej dôležitej ožieračky. Ledva si kúpili bagetu na pumpe a čoskoro nastalo kruté prebudenie v Žiline.
(Žilina a jej pamiatky)
Špecialitou dňa bolo, že žilinský koncert zastrešovala TV JOJ. Veľmi sa bránili nášmu vystúpeniu, hoci nám doteraz nie je jasné, ako by mohla zdegenerovaných ľudí, ktorí každý deň čumia do bedne, naša hudba ešte viac dojebať. Nakoniec sme zistili, že náš vstup do telky ani nepôjde, budeme hrať pre ľudí na námestí, avšak kamery a cirkus okolo toho tam bude aj tak. Časový harmonogram bol prísny, kvôli nemu sme museli prísť hneď z rána, do obeda sme si krátili čas tým, že sme ho preklínali a pili kávu. Mali sme povolené hrať tri pesničky v ako inak cenzúrovanej verzii; nebol to až taký problém, ako by ste si mohli myslieť.
(Pokiaľ stojíte priďaleko, môžete vidieť naše ksichty
v nadživotnej veľkosti na obrazovke)
Po našom krátkom rozvírení upršaného dňa nastala malá pauza, počas ktorej moderátori udalosti Vlado Voštinár a Mišo Hudák zvykli robiť rozhovor s kapelou. Bilbo sa ako ľudový rečník nenechal zahanbiť; rozhodol sa, že s klasickými otázkami typu "Prečo práve Kýbel Mačiek" či "Odkedy/Dokedy hráte" to s ním budú mať ťažké. Tak sa mohli diváci napríklad dozvedieť, že v rámci "plánov do budúcnosti" si kapela plánuje dať po koncerte kávu a deň na to usporiada slávnostný obed pri príležitosti Sviatku Sedembolestnej Panny Márie. Po interview nastala dočasná eufória, ktorej dopomohlo aj jedlo z fast foodu, a už sme boli zasa raz na ceste.
(Bilbo mal pri rozhovore snáď i chvíľku navrch)
Na cestovaní autom sú okrem autových vtipoch a autových hier najlepšie reštaurácie pri ceste, my sme si obľúbili kolibu v Ružomberku, hoci je už viacmenej za cestou. Tam má každý možnosť namočiť bradu do bryndze, Radúz bohužiaľ iba nos. Pri chlípaní cesnačky sme dumali nad tým, že sme odohrali jedno vystúpenie, sme hore už nadštandardný počet hodín, a pritom hlavný program dňa je ešte ďaleko (čo sa týka času aj priestoru). Človek si povie, že výlet NR-ZA-PP-NR je fuška, kto je však scestovaný aspoň na naše pomery, zistí, že to Slovensko zas také veľké nie je, nevadí, aspoň nemusíme tráviť toľko času v aute bez autorádia.
(Pódium môže byť postavené z rôznych materiálov, možno aj z ílu)
Po príchode do Popradu sme vyhľadávali pre nás ešte vtedy neznámy Road Pub. Privítala nás menšia krčmička s tzv. punkovým dvorom, kde bolo pódium sťaby kôlnička na drevo a pod ním kaluž blata, Konflikťákov určite zasvrbeli spomienky na ich začiatky. Akcia bola pochudobnejšia, napriek všetkému to bola stále nedeľa, a pre niektorých ľudí je nedeľa deň, kedy nenosia ani papuče, tobôž nie steely. Tak sme si zahrali pre partiu skákajúcich mladých ľudí a obdivovali Konflikt, ktorí nemajú problém odohrať koncert aj v kôlničke pred kalužou blata napriek tomu, že už hrali na oveľa lukratívnejších miestach. Náš výlet sa skončil okolo jednej ráno v skúšobni, prebdeli sme asi 20 hodín, odohrali dva koncerty, precestovali 550 kilometrov. A čo vaša nedeľa, mali ste obed presne o dvanástej?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára