Cestou-necestou na koncert-nekoncert

Hudobný koncert - to neznamená iba samotné vystúpenie, ba dá sa tvrdiť, že niekedy je čas strávený na pódiu až druhoradý. Na koncert sa musíte pripraviť, vypraviť, doviezť sa na miesto podujatia, čakať na vystúpenie, zahrať, čakať na cestu domov a predovšetkým sa domov aj dostaviť. Počas tohto algoritmu sa toho môže udiať habadej a netreba žiaden z jeho krokov zanedbať. Ako prvú vec pred koncertom treba vypočítať tzv. čas odchodu; ten sa vypočíta nasledovným vzorcom:

ČAS ODCHODU = ČAS VYSTÚPENIA - (DOJAZD PODĽA GOOGLE MAPS + POLHODINOVÁ REZERVA + KOKOTNOSŤ + BILBOV KOEFICIENT)

Polhodinová rezerva sa spravidla zahŕňa kvôli nepredvídateľným situáciám na ceste, na Slovensku sa rýchlosť v stavebnom sektore nenosí a tak vás môže jedna rekonštrukcia cesty zdržiavať na tom istom mieste aj vyše roka. Pod kokotnosťou rozumieme napríklad prípad keď neodbočíme tam kam treba, keď zabudneme niečo doma a musíme sa vrátiť, poprípade vynútené zastávky kvôli biologickým potrebám. Bilbov koeficient znamená jeho bezhraničný chronologický optimizmus a neschopnosť kamkoľvek prísť načas, vymedzuje sa na zatvorenom intervale 10-30 minút. Akonáhle sa už pred skúšobňou stretneme, nasleduje súťaž Master of Tetris: naskladať všetky potrebné veci do kufra a interiéru auta - Alexej Pažitnov by určite uznanlivo zatlieskal. Potom stačí už len natankovať, po výjazde z Nitry zistiť, čo všetko sme zabudli a dobehnúť časový deficit. 

(Radúz už možno tuší, v akom poradí treba naskladať veci do kufra)

Ivan Tásler nám vie niečo povedať o rozprávkovej atmosfére slovenských cestičiek, avšak o negatívach sa zmienil len zbežne. V deň nášho koncertu na Ružinej 2015 sme si odsrali rovno niekoľko zlých zážitkov po sebe: trebárs cestou tam sme sa opäť stali sponzorom Policajného zboru. 20€ išlo do vrecák našich obľúbených priateľov, ktorí pri uzávierke mosta budú miesto odkláňania dopravy radšej pokutovať každého, kto si nevšimne nenápadný zákaz vjazdu. Na vodnú nádrž Ružiná sme dofrčali takmer načas, ale miesto davu rekreantov a rockerov nás privítalo takpovediac NIČ - v backstagei sa nachádzalo viac ľudí než v areáli, stage manager ešte dospával prebdenú noc, baby od Red Bullu nemali komu rozdávať nálepky so zľavou na drink. V tom momente zavládla domácka atmosféra ako na stanovačke so spolužiakmi zo strednej - žiadne davy, žiadna tréma, len teplý letný deň a pár ľudí pri stánku s pivom. Bilbo v nadnesenej nálade nacúval s autom na jediný kolík pri stagei a prerazil krásnu dieru do kolesa, auto sa následne upratalo k plotu a krízový manažment mohol zasadať. Po jednoduchej inžinierskej finte sme dokázali stabilizovať zdvihák aj na mäkkom povrchu, pár minút predtým nám autiak niekoľkokrát zo zdviháku spadol. Puknuté koleso čoskoro viselo v lufte, ale ani za nič sme nedokázali odkrútiť jedinú skrutku. Tu sa prejavila krásna kapelová solidarita: Fishing Strip sa zjavili na scéne s účinnejším vercajgom a mocným severanom z kapely Caliber X sa podarilo povoliť všetky štyri šróby, ostatní členovia kapiel aspoň postávali okolo a škriabali sa na bradách. Onedlho sa na mieste defektu už nachádzala rezerva, ale bohužiaľ takmer vyfučaná. No nič, krízový manažment bol od baru opäť stiahnutý na miesto činu, úloha bola jasná: vyhútať, ako nafúknuť koleso a odísť čím skôr domov. 

(Točiť točil, ale otočiť nemohol)

(Mocní severania a polonahí západniari)

(Na Ružinej nič nového)

 Ešte prv, než sme si zabezpečili kurz motoristickej núdze, museli sme odohrať aj ten koncert. Po príchode na pódium nás čakal pohľad, aký vás čaká po opustení atómového atómového krytu 100 rokov po tom, čo sa skončila jadrová vojna: horúca pustá krajina a 5 ľudí schovávajúcich sa v tieni, akurát bez dvojmetrových škorpiónov. Svoju polhodinku sme odohrali úplne v kľude ako keby sme hrali v skúšobni. S publikom super koncert, ale aj bez publika je to krása. Vráťme sa k defektu: uvažovali sme, či sa zviezť na mäkkej gume na najbližšiu pumpu, alebo dakde zohnať kompresor. Z ničoho nič sa zjavil jeden pán s dcérou-fanúšičkou, ktorý sa dopočul o našom probléme a zvestoval, že kompresor je už na ceste z vedľajšej dediny! Že ho dovezie dáky jeho príbuzný. Tak sa stalo: kompresor priviezli, rezerva sa nafúkala a my sme mohli odísť domov. Za celý deň sme si odskákali dosť smoly na to, aby sme hrali pred vyľudneným festivalom, na strane druhej sme sa stali svedkami nezištnej pomoci od dobrých ľudí v radoch kapiel aj fanúšikov. Tak by to malo byť vždy, vykašľať sa na príslušnosť k nejakej sociálnej skupine či k jednej strane barikády a pomôcť si keď treba. Vďaka tomu sme z Ružinej odchádzali pozitívne naladení a náladu nám nepokazilo ani studené bravčové soté v bagete, ktoré v plážovom stánku predávali ako gyros. Jediné, čo zamrzí, je vidieť pekné okolie vodnej nádrže bez dostatočnej odozvy u ľudí. Každý cyklus však má svoje dobré a zlé fázy a keď je dnes niečo fakt nanič, tak to nabudúce bude lepšie, nezúfajte!

(Mr. Kompresor, náš hrdina)

(Nie všetko, čo je mäso, je aj gyros)