Niektorí ľudia tvrdia, že dieťa by nemalo mať dvoch otcov; táto hypotéza sa dá efektívne zrušiť tvrdením, že nikto nemá dvoch otcov, pretože to technicky nie je možné; môžete sa všetci ukludniť. Samozrejme platí to len na ozajstné živé deti, keď hovoríme o dieťati v prenesenom slova zmysle, tak je možné všetko. Aj to, že vás privedú na svet štyria chlapi a budete mať dvoch krstných otcov. Hovoríme ako inak o našom prvom albume, ktorý sme splodili kolektívne, úlohu pôrodnej baby zvládol Ondrej Vydarený, a tak už zostávalo iba albumček pokrstiť a formálne ho začleniť do prúdu muziky.
(Pišta vie spraviť cirkus, ale iba keď treba!)
Prvým kandidátom na krstného otca bol známy vandal Pišta Vandal, on je rovnako ako každý člen Kýbla Mačiek príležitostne zúrivý démon so zlatým srdcom. S Bilbom si dohodli stretko v mieste jeho vtedajšieho zamestnania - budove Slovenského rozhlasu. Pišta sa preukázal ako štedrý človek, doniesol Bilbovi svoje knižky zadarmo, ba mu aj kúpil pagáče a kofolu kedže bufet bol iba pre zamestnancov. Na záver príjemného pokecu ho poprosil, či by ich teda nepoctil a nepokrstil debut, Pišta súhlasil bez váhania. Bohužiaľ teror diárov a kalendárov je v kapitalizme nevyspytateľný, a tak Pištovi do toho nakoniec niečo vošlo. Museli sme sa teda poobzerať po inej možnosti.
(Niektoré činnosti budete robiť len raz za život, užite si ich!)
Dátum krstu 6.10.2012 sme mali už nadosmrti zapísaný v hlave, ledva sme totiž stíhali nahrať všetko čo bolo treba do tohto dňa, mali sme opletačky s organizáciou akcie a k tomu sme po novom museli naháňať nového krstného otca. Spolu s nami krstila aj dnes už zosnulá kapela Známe Tváre, ktorej sa ako keresztapu podarilo uloviť Vratka z Iné Kafe. My sme sa samozrejme nemohli nechať zahanbiť a chceli sme ak už nie zvýšiť vklad, tak aspoň dorovnať: zavolali sme teda Jurovi Štefánikovi zo Slížov. Juraj sa potešil, súhlasil, dokonca že dotiahne so sebou krstiť aj Sabotéra. Nápad položiť cédečko na dno kýbla a vykydnúť naň mačaciu konzervu sa mu zapáčil, takže problém bol vyriešený.
(Objatia sa už nedočkal)
Celá akcia spojená s krstom bola koncipovaná ako minifestival nitrianskych kapiel, vystúpili dokopy štyri, my ako záver programu. Známe Tváre s Vratkom krstili cédečko pred nami, Vratko sa preukázal ako podporovateľ mladej muziky a presvedčil publikum, že oni sú práve tá mladá kapela, čo má gule. My sme medzičasom odohrali pripravenú porciu pesničiek až sme sa dopracovali do momentu keď Slížaci nastúpili na pódium. Cédečko sa uložilo na dno plastového kýbla s nápisom Mačiek a Sabotér naň vykydol obsah mačacej konzervy, Juraj počas toho hovoril svoj monológ do mikrofónu; hovoril o tom, ako treba podporovať mladé kapely a tak, bolo to však všeobecnejšie než sme čakali hlavne po Vratkovom výstupe, nás konkrétne veľmi nespomínal, mali sme z toho veru zmiešané pocity. Ale srať na to, kocky sú hodené, mačacie mäso vykydnuté - na náš prvý album, ktorý sa takto oficiálne zaradil do svetového rockového dedičstva.
Na fotkách je zachytený iba obraz, okolitý svet je zmrazený do jediného okamihu, a tak budú fotky vyzerať čím ďalej tým lepšie v priamej úmere so spomienkovým optimizmom a všetci pomaly zabudnú na to, ako zneli príhovory krstných otcov ku kapelám. Bilbovi sa pri tej príležitosti aspoň ušlo otcovské
obojstranné potľapkanie po pleci od Jura Štefánika – 12 pesničiek bolo
vrhnutých do víru muziky a budú sa v ňom krútiť až kým zrušia
internet, rozdupú cédečká, spália buranské spevníky a posledný gitarista
zabudne akordy Rozjebem bytu.
(Do mikrofónu nebolo treba povedať, že sú to Štefánik a Sabotér, lebo ich každý pozná)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára