Prerazili sme za hranicami

Na Slovensku je super to, že ak sa vám tu nepáči, tak sa vyberiete 100 km ľubovoľnou svetovou stranou a ocitnete sa v inom štáte, domáce hudobné skupiny tak majú dobrú východiskovú pozíciu na to, aby prerazili aj za hranicami Slovenska. V stredoeurópskom priestore si každý aspoň raz za čas brúsi zuby na územie svojho suseda a nebolo to inak ani s našou kapelou, i keď stále máme dosť starostí s obiehaním našej vlasti.

(Kde je hranica medzi plagátikom a letákom?)

Kedysi na jar roku 2012 nám prišiel mail, ktorým nás pozývali zahrať na slávnosti pri príležitosti výročia založenie obce Provodov. Na plagátiku sa písalo, že obec sa nachádza za nejakou ďalšou obcou a potom doprava, vyvolávalo to dojem, že snáď ani domáci si nie sú celkom istí, kde sa Provodov nachádza. Nič to, veľmi sme sa zahraničnému angažmánu potešili, hoci je Morava v podstate za humnami. Slovensko má malý veľký trh, ale v prevažnej viere predsa len malý, preto radi vítame existenciu česko-slovenskej federácie aspoň v kultúrnej rovine. 

(Tento stôl bol vybavený aj Bilbovým otcom, prvý sprava)

Nemôžeme povedať, že by sme mali zrovna šťastie na podporu fungovania kapely zo strany našich rodičov a ostatných príbuzných, skôr naopak. Jednou zo svetlých výnimiek je Bilbov otec, ktorý z hejterského štádia prešiel do fázy entuziastickej a dokonca nás bol ochotný do Provodova zaviezť. Upozornenie: akonáhle z kapely nikto nemusí šoférovať, tak to veští neplechu. Cesta moravskými lesmi a hájmi bola kľukatá a nevyspytateľná, raz sme sa omylom ocitli na bezúčelnej betónovej ploche nad lesom, kde bola len kopa slamy a odparkované auto, pred ktorým boli celkom jednoznačne vyložené dva páry topánok, tak sme sa radšej diskrétne zdekovali. 

(Už len toľkoto môžeš vypiť Radko)

Provodov je milá malá dedinka kúsok od Zlína centrálne orientovaná okolo obecného námestia, na ktorom sa konala výročná veselica. Pri vstupe do areálu si overili, či sme teda tá slovenská kapela Kýbel Mačiek, vtedy sme si uvedomili, že v Česku môže ísť o podobne exotický názov ako trebárs Horkýže Slíže. Hneď po akreditácii sme okúsili moravskú pohostinnosť a dostali po kalíšteku domácej slivovice, čím sme získali vstupenku do raja. Na obecnom námestíčku sa rozpriestierali šiatre ponúkajúce vidiecke pochutiny, klobásy, pivo, slivovičky, všetko, čo môže veselý dobrosrdečný kraj ponúknuť. Na jedlo sme dostali lístky v rámci honoráru, šikovne sme ich vyvekslovali za lístky na alkohol a po vzoru domácich sme si z pohárikov stavali komínčeky. 

(600 let Kýbel Mačiek, bolo nám cťou)

Osadenstvo akcie bolo dokonalé, mladí aj starí jedli, pili, veselili sa. Koncert sme odohrali tiež veselo a potom sme si užívali priazeň slovenskej kapely so zvláštnym názvom. Vzduch bol teplý, mladé Moravanky pekné, všetko voňalo niečím medzi prírodou a poctivým dedinským oldomášom. Vyslovili sme hypotézu, že aj na Morave sa môže nachádzať raj, tým sme sa dostali do ošemetnej situácie, pretože sme sa rovnako vyjadrili aj o Orave, najschodnejšou cestou bude zrejme predpoklad, že tých rajov je niekoľko. Alebo možno nakoniec objavíme kraj, na ktorý sa nebude chytať Orava ani Morava, dáme keď tak vedieť. Ocino predviedol heroický výkon keď sa celý večer dokázal pozerať na naše ksichty, zaviezol domov celú spiacu posádku a pindal až deň na to. Ďakujeme. 

(JZ a Dubák, ktorý sa stratil a šiel pešo do Zlína)

(Rokenrol začína už na detských ihriskách!)

Dvaja krstní otcovia

Niektorí ľudia tvrdia, že dieťa by nemalo mať dvoch otcov; táto hypotéza sa dá efektívne zrušiť tvrdením, že nikto nemá dvoch otcov, pretože to technicky nie je možné; môžete sa všetci ukludniť. Samozrejme platí to len na ozajstné živé deti, keď hovoríme o dieťati v prenesenom slova zmysle, tak je možné všetko. Aj to, že vás privedú na svet štyria chlapi a budete mať dvoch krstných otcov. Hovoríme ako inak o našom prvom albume, ktorý sme splodili kolektívne, úlohu pôrodnej baby zvládol Ondrej Vydarený, a tak už zostávalo iba albumček pokrstiť a formálne ho začleniť do prúdu muziky. 

(Pišta vie spraviť cirkus, ale iba keď treba!)

Prvým kandidátom na krstného otca bol známy vandal Pišta Vandal, on je rovnako ako každý člen Kýbla Mačiek príležitostne zúrivý démon so zlatým srdcom. S Bilbom si dohodli stretko v mieste jeho vtedajšieho zamestnania - budove Slovenského rozhlasu. Pišta sa preukázal ako štedrý človek, doniesol Bilbovi svoje knižky zadarmo, ba mu aj kúpil pagáče a kofolu kedže bufet bol iba pre zamestnancov. Na záver príjemného pokecu ho poprosil, či by ich teda nepoctil a nepokrstil debut, Pišta súhlasil bez váhania. Bohužiaľ teror diárov a kalendárov je v kapitalizme nevyspytateľný, a tak Pištovi do toho nakoniec niečo vošlo. Museli sme sa teda poobzerať po inej možnosti. 

(Niektoré činnosti budete robiť len raz za život, užite si ich!)

Dátum krstu 6.10.2012 sme mali už nadosmrti zapísaný v hlave, ledva sme totiž stíhali nahrať všetko čo bolo treba do tohto dňa, mali sme opletačky s organizáciou akcie a k tomu sme po novom museli naháňať nového krstného otca. Spolu s nami krstila aj dnes už zosnulá kapela Známe Tváre, ktorej sa ako keresztapu podarilo uloviť Vratka z Iné Kafe. My sme sa samozrejme nemohli nechať zahanbiť a chceli sme ak už nie zvýšiť vklad, tak aspoň dorovnať: zavolali sme teda Jurovi Štefánikovi zo Slížov. Juraj sa potešil, súhlasil, dokonca že dotiahne so sebou krstiť aj Sabotéra. Nápad položiť cédečko na dno kýbla a vykydnúť naň mačaciu konzervu sa mu zapáčil, takže problém bol vyriešený. 

(Objatia sa už nedočkal)

Celá akcia spojená s krstom bola koncipovaná ako minifestival nitrianskych kapiel, vystúpili dokopy štyri, my ako záver programu. Známe Tváre s Vratkom krstili cédečko pred nami, Vratko sa preukázal ako podporovateľ mladej muziky a presvedčil publikum, že oni sú práve tá mladá kapela, čo má gule. My sme medzičasom odohrali pripravenú porciu pesničiek až sme sa dopracovali do momentu keď Slížaci nastúpili na pódium. Cédečko sa uložilo na dno plastového kýbla s nápisom Mačiek a Sabotér naň vykydol obsah mačacej konzervy, Juraj počas toho hovoril svoj monológ do mikrofónu; hovoril o tom, ako treba podporovať mladé kapely a tak, bolo to však všeobecnejšie než sme čakali hlavne po Vratkovom výstupe, nás konkrétne veľmi nespomínal, mali sme z toho veru zmiešané pocity. Ale srať na to, kocky sú hodené, mačacie mäso vykydnuté - na náš prvý album, ktorý sa takto oficiálne zaradil do svetového rockového dedičstva.

Na fotkách je zachytený iba obraz, okolitý svet je zmrazený do jediného okamihu, a tak budú fotky vyzerať čím ďalej tým lepšie v priamej úmere so spomienkovým optimizmom a všetci pomaly zabudnú na to, ako zneli príhovory krstných otcov ku kapelám. Bilbovi sa pri tej príležitosti aspoň ušlo otcovské obojstranné potľapkanie po pleci od Jura Štefánika – 12 pesničiek bolo vrhnutých do víru muziky a budú sa v ňom krútiť až kým zrušia internet, rozdupú cédečká, spália buranské spevníky a posledný gitarista zabudne akordy Rozjebem bytu.   

(Do mikrofónu nebolo treba povedať, že sú to Štefánik a Sabotér, lebo ich každý pozná)