Rošáda bubeníkov

Aktuálna zostava kapely nebola zhodná s tou počiatočnou, boli sme nútení sa k nej dopracovať. Základnými piliermi družiny boli Bilbo a JZ, tí sa snažili obklopiť schopnými druhmi. Vziať niekoho do kapely, to nie je len tak, nábor môže mať veľa spoločného s pracovným pohovor zamestnanca do nadnárodnej korporácie - človek musí vykazovať nielen schopnosť hrať, ale musí mať um, obdobný štýl humoru a vkusu, peniaze, vhodnú povahu, veľkú porciu tolerancie atď., v podstate je to podobný balíček kritérií, ako keď si hľadáte frajerku. S kapelou vôbec je to ako so ženami - máte svetlé chvíľky, hádky, príchody aj odchody, musíte do nej investovať čas a peniaze, hľadať kompromisy; kapela je vskutku ako ďalšia žena na krku, akurát s tým, že prináša iné benefity. Aby tieto benefity neboli iba vysnívanou túžbou, prikmotrili sa do kapely Zajac a Šariš, a bola tak zavŕšená pôvodná posádka. 

(Na dobovej fotografii sú zachytené aj naše vtedajšie výzorové defekty)

Avšak po roku prišlo k tomu, že sa otriasla bubenícka stolička. Zajaca prvý serióznejší angažmán spočiatku nadchýňal, neskôr sa ale prejavili jeho chúťky po komplikovanejšiej, na okraj vkusu vytesnenej prejebanej hudbe. Treba priznať, že spočiatku naše hranie nebola žiadna sláva, nebyť Šarišovej sólogitary, tak by naše pesničky zneli ako obohratý punk s beznádejným spevákom zo strediskovej obce uprostred hladovej doliny - technický bubenícky hudobný cvok si skrátka nemal ako vybúriť ruky (nutno poznamenať, že jeho alternatívny prístup viedol k zopár veľmi osviežujúcim nápadom, viď spomalenie tempa v Nechoď do lesa). A tak raz písomnou formou (zbabelec!) oznámil, že končí. Nastalo vákuum. Predstavte si, že sa s vami bubeník rozíde a oznámi vám to na prahu polnoci cez Skype. Občas je to v kapele horšie ako vo vzťahu.

(Ešte raz palička a skončili sme, je to jasné?)

Nielen v malom meste je problém s bubeníkmi, my sme sa však rozhodli nepanikáriť a čo najrýchlejšie a najlepšie zaplátať dieru po Zajacovi. Všade kde sa dá sme dali najavo, že by sa nám zišiel nový bubeník. Zázrakom sa takmer okamžite ozvali dvaja kandidáti, rozhodli sme sa teda usporiadať konkurz. Prijímačky jednotlivých uchádzačov sme časovo odstupňovali, aby vznikol čas na predvedenie schopností, pokec a aj následnú hodnotiacu poradu medzi šiestimi očami. Prvého nazvime Krištof. Krištof tvrdil, že hrá na bicie okolo 10 rokov, na úvod slušné. Čím sa zaoberáš? Kam chodíš do školy? Aj niekde pracuješ? Do školy nechodím. Vyzeráš mlado, koľko máš vlastne rokov? Sedemnásť. Sedemnásť? Sedemnásť. Ako to, že nechodíš do školy? Pankáči do školy nechodia. Ach tak. Kedže plával v tempe ako bójka na hrebeni tsunami, tak sme chválabohu ani nemuseli riešiť, ako ho v prípade prijatia do kapely opäť začleníme do vzdelávacieho systému. Verdikt bol teda jasný aj bez súkromnej porady. To už sa pomaly k dverám skúšobne približoval druhý adept, vtedajší bubeník kapely Ranná Nevoľnosť, takže išlo do istej miery o headhunting. Dnes je známy ako Radúz.

(Radúz už na prvej skúške vykazoval istú mieru zlovestnosti)

S Radúzom sme sa poznali tak pol na pol: on o nás vedel, my o ňom nie. Prvý s ním do styku prišiel Bilbo ako inak než na letnom festivale. Bilbo práve vychádzal zo stanu, kde ho zočil prekvapený mladík Radoslav, neveriac, že autor tých piesní stojí práve pred ním. A tak sa vypila fľaša Tesco vodky. Späť ku konkurzu: Radúz preukázal šikovnosť, radosť a aj schopnosť ovládať dvojšlapku, takže sa nebolo o čom baviť, opäť nemusela zasadať privátna komisia. Radúz je oproti Zajacovi bubeník spoliehajúci sa skôr na feeling a oduševnenosť, pričom Zajac pristupoval k bicím viac profesorsky (oba prúdy majú svoje pre a proti). O pár skúšok neskôr nasledovala Radúzova verejná previerka - koncert v bratislavskej Cvernovke. Zvládol ju viac-menej veľmi dobre a po niekoľko koncertoch sme už nevnímali, že máme nového bubeníka. 

(Kto zuby cerí, ten asi málo cvičil na bicie)

Samozrejme, Radúz sa čas od času rád pripomenie tým, že ohrozuje spoluhráčov lietajúcim príslušenstvom (vypichujem paličku medzi lopatkami na koncerte v Banskej Bystrici), poprípade nejakým zaváhaním, väčšinou smiešneho charakteru (neváhajte využiť možnosť vysmiať sa bubeníkovi jednou rukou hrajúcemu a druhou rukou šmátrajúcemu po paličke meter od neho na podlahe). Takže Radúz so svojou veselou povahou a mladou hladučkou tváričkou zapadol. Kvôli mladosti sú mu odopreté určité ľudské práva a pribraté dodatočné povinnosti, ale tak to chodí. Najdôležitejšie je to, že dokázal naskočiť na rozbehnutý vlak, hrať pesničky, ktorých rytmy vytváral predchádzajúci bubeník a nahrať ich bez komplikácií na album. Nové pesničky však už nesú jeho rukopis, pri ktorom jeho feeling a oduševnenosť vyniknú najlepšie. 

(Matky tínedžeriek, zatvárajte vráta a volajte domoobranu!)

Počiatok nového letopočtu

Po ťažko uveriteľnej skúsenosti s nultým koncertom sme sa ocitli v beztiažovom stave, keď sme sa nevedeli pohnúť ani smerom k existencii, ani k neexistencii kapely. Kapelu oficiálne tvorili iba Bilbo a JZ, Erino nevyzeral, že by sa chcel ďalej angažovať v nejakom šialenstve, tak sme s ním predbežne ani nerátali. S bubeníkmi je to vždy ťažký údel, našťastie sa JZ dozvedel o komsi, koho predstavil ako mladého bubeníka, hrajúceho punk; fakt úžasná vizitka, človeku sa ani nechcelo do stretnutia sa s ním. Hypotéza sa však nepotvrdila, kandidát preukázal schopnosti a tak sme na palube privítali Zajaca. 

(Zajac mal okrem Kazachstanu aj iné záľuby, napríklad bicie)

Checklist pri zakladaní kapely sme mali naplnený len čiastočne, mali sme členov, ale nemali sme ich kam aj s aparatúrou napratať. Tak sme sa chytali všetkých slamiek, bola by to predsa veľká škoda keby váš bezbrehý hudobný potenciál stroskotá na tom, že nemáte skúšobňu. Prvý zúfalý pokus bolo obsadiť skrachovanú videopožičovňu na nitrianskom sídlisku spolu s ďalšími výsadkármi z kapiel, ktoré mali obdobné potiaže ako my. Zo správcu objektu sa však vykľul alkoholik viac-menej neschopný dohodnúť sa na ničom, a tak sme sa zo zvyškom výsadkárskej jednotky dohodli na tom, že si keď-tak navzájom pomôžeme. A nakoniec sa stalo, že jeden zablúdil do známeho skúšobňového komplexu a zazrel skúšobňu, ktorú nikto nevyužíval (pozn. išlo o člena v našich kruhoch legendárnej kapely Scareroad, ktorá sa ako leprou napadnutý jedinec postupne rozpadávala a zotavovala, až sa po urputnom boji predsa rozpadla na niekoľko údov). 

(JZ diriguje premenu interiérového dizajnu)

(Skúšobňa, miesto na hranie aj depresiu)

Nový priestor páchne zatuchlinou aj nostalgiou, hoci sme sa doňho ešte ani nenasťahovali. Celá budova, zbitá ako keby z preglejky, budí dojem, že ju drží pokope už iba rokenrol. Kapela toho však toľko nevyžaduje, stačí, aby ste mali strechu nad hlavou a boli ďaleko od obývaných štvrtí. Do skúšobne zvlákame koberce, laty, staré kusy nábytku a rôzne veci, pôvodom smeti, ktoré práve na tomto mieste nadobudli druhotný význam - brigáda sa môže začať; čoskoro miestnosť vyzerá tak, že tam môže vzniknúť aj nejaká legendárna skladba. Ďalším v poradí je prívoz nástrojov, a to už začína vyzerať, že z toho hrania nakoniec niečo bude. 

(Niektoré veci sme prinášali aj na bezplatných dopravných prostriedkoch)

Obsadenie skúšobne datujeme na 3.11.2010, od tohto dátumu bola kapela skutočne schopná fungovať v dočasne trojčlennom zložení, pričom sme mali na čom hrať, kde hrať, s kým hrať, dokonca aj čo hrať, a popritom všetkom sme mali akú-takú istotu, že nám skúšobňa nepadne na hlavu - preto je práve tento dátum tým počiatočným miľníkom v našej histórii. Prakticky sme dosiahli to, čo sa bohužiaľ veľa začínajúcim kapelám nepodarí - prežili sme svoj pôrod, sme nažive, chceme hrať, presadiť sa, ukázať to všetkým. Nie všetci majú také šťastie; niektorí chcú hrať hudbu, avšak nemôžu, pretože nemajú kedy, kde, s kým, za čo, prečo; preto ak sa dostanete aspoň po obsadenie vybavenej skúšobne s členmi kapely zapálenými pre vec, máte kurva šťastie a vážte si to. Ak sa vám podarí zostaviť repertoár, ktorý dokáže opakovane niekoho zaujať, tak je to skutočný dôvod navzájom sa potľapkať po pleci.  

(Marshall minikombá sú v skutočnosti o niečo väčšie, než sa zdajú)

(Obaja majú určite niečo za lubom)

Náš letopočet začal stredou, vtedy sme absolvovali prvú skúšku. Pre niekoho žiaľbohu, pre niekoho chválabohu sa o dva dni na to v piatok konala každoročná veľkolepá halloweenska párty v Pekárni spojená s vystúpením živých kapiel. Vycítili sme príležitosť nasrať sa do lineupu, a tak sme si ju nechali odobriť u nášho známeho-organizátora, ktorého teenagerky v súčasnosti poznajú pod menom Itcho Pčelár. Senzačne sme si teda vybavili prvé vystúpenie, stačilo už iba ako-tak nacvičiť repertoár; ten tvorili dve pesničky - predchodca našej vlajkonosnej skladby Buran - pesnička Chrobáky, a negustiózny cover na Breaking the law od Judas Priest - Rezeň!, ktorý sa odohrával uprostred survival zombie apokalypsy. Zo skúšky existuje dokonca aj vzácny videozáznam.

(Elektrikárovi v červených monterkách nikdy nenalievajte)

Polhodinu pred vystúpením sa JZ spitý tacká po klube v červených monterkách. V backstagei je plno, v ten večer hrá nejedna kapela. JZ si sadá na gauč a na poslednú chvíľu sa vypytuje na štruktúru skladieb. Zostava večera je Bilbo v župane, JZ ako červený elektrikár (v civile iba elektrikár) a Zajac v kostýme Freddyho Kruegera. Podľa lineupu máme naskočiť po kapele Sematam, JZ ešte počas ďakovačky vyskakuje na pódium a bľaboce do mikrofónu, chalani sú však naši kamaráti a prepáčia nám to. Priskakuje zvyšok posádky a čoskoro sa rozoznie úvodné kilo z intra Chrobákov. Bilbo si počas slohy všimol, že akosi plynule prešli z punkrocku na drum´n´bass - to JZ-mu na pódiu pogujúca mládež vytrhla kábel zo zosilovača, následne pri pokuse presvedčiť všetkých o svojej profesionalite dojebal inak celkom pekné sólo. Ako sa však hovorí, koniec dobrý - všetko dobré, tak JZ zaklincoval naše premiérové vystúpenie hodením sa do publika, ktoré ho kupodivo udržalo na rukách. 

(Vraví sa, že umelci môžu nosiť akékoľvek oblečenie, otázka znie, kto je umelec)

Nakoľko sme predviedli iba dve pesničky a JZ bol trochu duchom neprítomný, nerátame toto vystúpenie ako náš prvý koncert, a to aj preto že sme ho odohrali v ešte nekompletnej zostave - bez Šariša. K jeho príchodu sa neviaže žiadna strhujúca historka, Bilbo ho skrátka zavolal do kapely kedže sa poznali ešte zo strednej a dokonca spoločne odohrali krátku epizódu v predevolučnej kapele Smash (v zostave Jano Pisoň - gitara, Šariš - gitara a Bilbo čuduj sa svetu za bicími; ako podpriemerný bubeník významnou mierou prispel k rozpadu kapely, aspoň každý následne išiel do lepšieho - Jano do Zoči Voči a Bilbo so Šarišom do Kýblu Mačiek). Takto nejako asi začína fungovať hudobná skupina, zásmažka je pripravená, je čas začať seriózne variť polievku.