Na dne svojich možností

Tak sme raz vďaka kapele Patália dostali možnosť zahrať si v mýtickom mieste Za rampami: ide o štýlový hudobný klub v Novom Meste nad Váhom. Päť kapiel v line-upe a začiatok akcie o 20:00 veští organizačné problémy, a nebolo tomu inak ani teraz. Nám bola navyše pridelená pozícia zlatého klinca programu, čo však v hudobnej brandži obvykle znamená skôr problém ako výhodu. Ak totiž hráte napr. v klube, kde za večer vystúpia štyri kapely, pričom idete ako poslední a najväčší ťahúň je kapela pred vami, môžete si byť istí, že budete hrať polomŕtvi o pol druhej v noci pre snáď aspoň poloprázdny klub. Tak to chodí. Tým pádom sme vedeli, že sa do NM nemusíme ponáhľať, dali sme si načas a mohli sme sa na miesto koncertu dostaviť úplne v pohode, mimo našich obvyklých ponáhlačiek a improvizovanej navigácie na poslednú chvíľu; dalo sa dokonca vypiť na odpočívadle.

(Radúzove a JZ-ho končatiny pohltila tma)

Pri klube sa dalo naraziť na voľne pohodených mladých ľudí, ktorí si užívali prvé teplé noci roka a teda netrávili zbytočne čas vnútri, čakali vonku na svoje obľúbené lokálne kapely. Bilbo ako šofér sa musel držať nealko piva, za to zvyšok kapely sa rozhodol využiť výsadu nešoférovania na 120%. Ako vysvitlo, už pri našom príchode vznikol asi 45-minútový prestoj keď si prvá kapela posunula čas hrania, my sme si z toho teda odvodili predĺžený čas na vstúpenie si do svedomia pred koncertom. 

(Jedna nealkoholická palacinka z kuchyne JZ)

Trávili sme čas improvizovaným využívaním rôznych objektov v okolí klubu. Prašák poslúžil ako pomôcka na cvičenie, strecha auta ako deka na piknik. Bolo jasné, že náš pôvodný hrací čas 23:30 sa nedodrží už ani teoreticky. Posúvanie hracieho času je pre našu kapelu veľmi kritický, čím neskôr hráme, tým menšia pravdepodobnosť, že budeme hrať dobre, či nebodaj triezvi. Odhodlanie bolo na takej vysokej úrovni, že jednotliví členovia kapely postupne pooodpadávali, v tomto poradí: Radúz - Šariš - JZ po jednom zaspávali v aute, Bilbo zostal ako jediný bdieť nad ich snom.

 (Zostava polhodinu pred koncertom)

Vysvitlo, že budeme hrať nie skôr ako o pol druhej v noci, Bilbo sa teda krátko predtým rozhodol zbuntošiť kapelníkov, ktorí tak postupne povypadávali z vozidla. Osadenstvo v klube sa riedilo, my sme však boli nabudení novou energiou. Odohrali sme svoj set, v klube sa zasvietili svetlá a na hodinkách svietili tri hodiny ráno. Zvukár nás poctil komentárom, že na to, že sme hrali o druhej ráno, to bol heroický výkon. Neuveriteľné, koľko energie do vás vleje príchod na pódium, zapichnutie káblov a vôbec napätie pred koncertom, celá posádka bola ako vymenená, zrazu bolo všetko, ako má byť, svetlá svietia, zosilovače dunia, hráme! Bonusom je, že z vás záložný zdroj energie nevyprchá hneď po odohratí, ale chvíľu vo vás živí bujarú náladu, ktorá sa dočasne pretavila do veselej atmosféry na ceste domov. A to polhodinku pred vystúpením vyzerali všetci ako dve hodiny po párty! 

(Výsadkár JZ a jeho úspešné zbavenie sa auta)

Musíte si skrátka niečo odsrať aby vám raz Iron Maiden robili predkapelu. Kapela by mala byť ošlahaná aj takýmito skúsenosťami, aspoň zistíte, čo ste zač a čo z vás vytlčú takéto hraničné situácie!

(Za takéhoto svetla prichádzal Bilbo domov, už len spraviť chleba vo vajci a ísť do záhrady)