3.11.2015 sa stalo to, čo sme všetci čakali, i keď sme na to v ten deň zabudli - ubehlo 5 rokov odvtedy, čo sa kapela prvýkrát ocitla v skúšobni vo funkčnej zostave. Tento dátum pripadol na utorok, a tak sa stratil v hŕbe každodenných povinností. Najbližší vhodný termín na adekvátnu oslavu narodenín padol na 14.11., v deň nášho koncertu v Humennom, ktorý mal byť v mnohých ohľadoch jedinečný: rekordná vzdialenosť v kategórii tam-a-naspäť, okrem toho sme mali vystúpiť ako jediná kapela, čo sme si nedovolili ani doma v Nitre, nieto ešte na Ďalekom východe. Ale veď prečo to nerisknúť.
(Pozvánka na narodeninovú párty)
Predpokladaná doba cestovania sa stanovila na cca. 6 hodín, a tak sme sa v skúšobni stretli už okolo obeda. Pri príležitosti využívania kvantitatívnych metód sme rovno vypočítali aj tzv. kapelové roky; tie fungujú podobne ako psie, akurát s iným koeficientom. Mnoho hudobníkov sa utvrdilo v tom, že siedmy rok fungovania kapely je prelomový, môžeme teda označiť tento medzník za dospelosť kapely. Náš piaty rok sme vynásobili konštantou 2,5714285714 aby sme zistili, že náš mentálny vek kapely je po zaokrúhlení 13 ľudských rokov. Na prahu ľahkej puberty sme napchali do auta toľko aparatúry koľko sme nikdy nikam nebrali a vyrazili na cestu.
(Bilbov životný priestor v aute, na druhej strane batožiny sedel JZ)
Nakoľko naše autíčko horšie znáša pahorkatiny, zvolili sme si cestu po južnej časti Slovenska. Zhruba pri Rožňave sa nám zdalo, že ideme už fakt dlho, a to nie sme ešte ani v Košiciach, nieto ešte v Humennom. Po zotmení sme mali pocit, že sa len ponárame stále hlbšie do tmavých hlbín, bez nádeje, že narazíme na dno alebo únikový východ. Okolo siedmej večer sme sa napokon ocitli v cieli, v meste nás privítal útulný rockový klub Nostalgia spolu s hŕstkou návštevníkov za stolom - prvé obavy zažehnané, poznajú nás aj v Humennom. Veľmi rýchlo sme sa udomácnili a čoskoro sme boli pripravení na koncert.
Na jubilejný koncert sme sa pripravili svedomito: cestou sme v Tescu kúpili dve fľaše šampanského. Počet pesničiek v playliste sa vyškriabal až na 16, mohli sme si to ako jediná účinkujúca kapela dovoliť. Po Blonďavej mal nastať slávnostný príhovor a vypustenie šampanského z fliaš. Avšak ešte predtým sa vyskytli technické komplikácie - odrazu prestala hrať basgitara. Basa tvrdí muziku a málo kapiel si ju môže dovoliť vynechať z pódiovky, a tak sme museli predovšetkým docieliť, aby hrala opäť. Najhoršie scenáre sa nenaplnili, zradil nás obyčajný kábel. Kým sme na to prišli, Bilbo zabával fanúšikov jednoduchým hudobným kvízom o známych kapelách. Tým sa výpočet zlých udalostí nekončí, Šarišovi čoskoro praskla struna, musel sa teda uchýliť do kúta pódiu a strunu vymeniť; záložné gitary si z kapacitných dôvodov so sebou nenosíme. Dočasne sme hrali v trojici, keď sa zrazu Šariš vrátil na pódium, nie však ako gitarista, ale s mikrofónom v ruke ako prídavný hardcore vokalista. Jeho nasadenie bolo až natoľko vysoké, že si Bilbo občas pripadal druhoradý. V takejto zostave sme sa doputovali až ku koncu playlistu a užívali si pódium pokryté mäkkým kobercom, na ktorý nebolo problém bez ujmy spadnúť. Domáci nám skandovaním zaželali všetko najlepšie a fľaša šampusu obletela celé publikum.
(Ako keby do jednej ZUŠky chodili)
(JZ splýva s publikom)
(Daj si aj ty šampus)
(Malý bubeník, veľký čert)
(Plán podujatia)
(Šarišský hardcore)
(Skúška gravitácie dopadla úspešne)
Po koncerte sme sa dobrovoľne nechali zajať na bare. Domáci sa postarali o catering - často bez nášho pričinenia sa pred nami objavovali jedna či dve vodky - a dokonca aj o ubytovanie. Dobrá duša Dominik nás nielenže pozval na koncert, nechal nás prespať vo svojom dome, upratal po nás bordel, ale i dovolil osprchovať sa v sprchovom kúte, ktorý vyzeral ako teleport. Bohužiaľ, nešlo o ozajstný teleport, a tak sme museli stráviť ďalších 6 hodín v aute na ceste domov. Radúz ako správny divadelník vie, že na javisku sa musíte správať uvoľnene a v pripájacom pruhu dynamicky, a tak si zobral nekonečné šoférovanie na svoje plecia. Potvrdilo sa staré známe - nemať kapelu, nemáš dôvod ísť do... (doplň mesto). My chvalabohu kapelu máme, a tak sme mohli zistiť, že do humenského kraja sa určite oplatí merať strastiplnú cestu, a určite sa tam počas druhej päťročnice vrátime. Veď kde inde oslavovať 5 rokov pôsobenia kapely, ako na sólo koncerte v najvýchodnejšom bode hudobnej mapy Slovenska! Ďakujeme!
(Náš lokálny patrón Dominik)
