Aj najlepšiemu človeku na Zemi sa čas od času stane nejaké nešťastie. Stačí chvíľka nepozornosti vo vašom inak úplne dokonalom prehľade o svete a objaví sa dáka nehoda. Následne si v duchu vynadáme do debilov, preklíname svoju ťarbavosť a duševnú neprítomnosť, hoci nám to prd pomôže. Každý z nás sa časom presvedčí o tom, že na zlé veci treba zabudnúť v momente, ako sa stanú: beztak ich nemožno vrátiť späť a môžeme sa s z nich jedine poučiť, alebo z nich niečo vyťažiť. Ak sme presvedčení, že galiba, ktorá sa nám v živote stala, je úplne naničhodná a nič nám do života nedala, tak treba len počkať, kým pochopíte jej význam. A nakoniec budete aj radi, že vám prišla do cesty.
(Who left the barn door open?)
V deň X o čase Y dorazil JZ s Bilbom do skúšobne v Mlynárciach. Prvá polhodinku strávili táraním o veciach, ku ktorým väčšina ľudí nemá žiaden vzťah. Aby prekonali zjavnú pasivitu, začali sa pomaly presúvať k svojím nástrojom, že si teda idú zahrať. Tu narazili na nečakaný lapsus v inventári: Bilbo za nič nevedel nájsť svoju basu, pričom si bol istý, že bola hodená za gaučom. JZ v rovnakom čase márne hľadal svoj podomácky vyrobený Telecaster. Rovnako neúspechom sa skončilo pátranie po ladičke, kábloch a zopár šupáckych efektoch na gitaru. Záver vyšetrovania bol jasný: nejaký skurvysyn sa nám vlámal do skúšobne a z našej aparatúry si vyskladal súpravu na domáce cvičenie. Tovaroznalec z neho zrejme nebude, nakoľko nám ako šťastie v nešťastí zmizli len tie najlacnejšie veci, napriek tomu sa škoda vyšplhala na niekoľko sto eur. Nehovoriac o tom, že šlohnutú basu a gitaru sme si oblepili rovnakou tapetou z obchodu s domácimi potrebami aby vyzerali ako súprava. Nasledovalo pátranie po vinníkovi, po niekoľko telefonátoch vysvitlo, že chalani od Zoči Voči pred odchodom na koncert nezamkli skúšobňu, za čo sa im zlodej odmenil zopár kusmi zmiznutého príslušenstva. Chudobnému aj z hrnca vykypí a ak niekoho okradnú, tak zásadne toho, kto má problém aj s platením skúšobne. Zočáci si vysypali popol na hlavu a neváhali nás peňažne odškodniť. Hoci sme vtedy treli biedu, ktorú by nám nezávidel ani Oliver Twist, dohodli sme sa, že by sa nám chalani mohli revanšovať trochu iným spôsobom.
(Z diaľky nevidno, že na tapete boli kvetinky)
Nasledovala taktická porada s bubeníkom Vladom. Bolo nám objasnené, že ak chceme dať o sebe lepšie vedieť, mali by sme natočiť klip. Nemáme peniaze, namietame. S tým vieme pomôcť, povedala pomocná ruka, dokonca vieme zabezpečiť aj šikovného kameramana - toto bol moment, od ktorého sa klip na "Je to popiči?" začal stávať skutočnosťou. Medzitým sa manufaktúra na výrobu malých odznakov pre kapely s názvom "Žijeme hudbou" začala transformovať z výrobnej dielne na budúcu hudobnú agentúru. Po vyhotovení klipu sa dohodlo, že bude vypustený do sveta práve pod hlavičkou Žijeme hudbou. Video sa tešilo svetlu sveta a predstavitelia Kýbla Mačiek a Žijeme hudbou sa príležitostne stretávali na káve. Agentúra začala napĺňať svoju predstavu o fungovaní a rozhliadala sa po interpretoch, s ktorými by mohla spolupracovať; Bilbo teda predložil vlastnú kapelu ako nádejného partnera. Časom sa prišlo k záveru, že by mohlo ísť o vzájomne prínosnú dohodu, a tak sa Kýbel Mačiek dostal pod krídla Žijeme Hudbou. Zrazu sme dostali k dispozícii tím ľudí, ktorí nám vedia pomôcť keď treba. Obzvlášť pre Bilba to znamená, že mu odpadla veľká časť úmornej manažérskej činnosti, predovšetkým volanie do hôr, z ktorých sa mu ozýval iba vlastný hlas.
(Kedysi mali na svedomí aj naše prvé odznačiky)
Keď si pretočíme pásku naspäť, zistíme, že nebyť zlodeja, naša spolupráca by možno ani nezapočala. S miernym oneskorením sa nám teda priniesol pozitívny dopad sprvoti nepríjemnej situácie: máme za sebou anjela strážneho, ktorý nám svieti na cestu a občas nám vybaví nejaký ten zázrak. Chýbajúce veci sme si časom dokúpili a tak už nikto nemá horkú chuť v ústach keď sa bavíme o spomínanom incidente. Chceli by sme sa tradične poďakovať Policajnému zboru za aktivitu: nahlásenú krádež začali riešiť až v čase, keď bol kamerový záznam z objektu dvadsaťkrát premazaný a my sme už pomaly zabudli, čo sa stalo. A ešte jeden odkaz pre zlodeja: vedz, že ti je odpustené, ale skús sa niekde objaviť s našimi nástrojmi!
(Rozjebem byt tiež vyšiel vďaka spolupráci so ŽH)
