S Holným Pialom ako s miestom konania koncertu sme mali už skúsenosti vďaka letnému PialFestu. Festík sa mal konať na vidieckom námestíčku, avšak po tom, čo zvukovú aparatúru polial dážď, celú akciu zastrešila susedná krčma s krytou terasou. Toto pohostinstvo sa nakoniec stalo aj miestom konania strateného koncertu.
(Horný Pial, ilustračné foto)
PialFest bol utešený dedinský festival s ako inak príjemnou atmosférou, stretli sme sa s priaznivou odozvou, tak prečo by sme si tam nezahrali opäť? S tým, že tentokrát už nebolo leto, ale pokročilá jeseň. Okrem nás ešte vystúpila kapela Plastový Príbor a zrejme aj domáci Eva Dala Adamovi. V Piali nás privítal studený post-novembrový vzduch, vzápätí vystriedaný cigaretovým smradom dedinského pajzlu, ktorý nás ako jeba do nosa privítal pri príchode do krčmy. Na mieste, kde sa za normálnych okolností nenachádza nič, nás čakala improvizovaná aparatúra. Spevové kombo sa ponášalo skôr na prvý bezdrôtový rádioprijímač, bicím chýbal stojan na hajtku, takže od začiatku do konca koncertu bolo počuť otravné cinkanie na rajdu s rozdielnou dynamikou. Vo vidieckych krčmách môžete o pódiu len snívať, hráte na jednej úrovni s pankáčmi; tuná tiež jeden aktívny chalan vehementne rozhadzoval rukami a nohami, div že nikomu nevrazil mikrofón až do hrdla. Spomínaný aktivista bol asi jednou štvrtinou účastníkov. A tak sme si hrali pre radosť na bicích bez hajtky: veď čo je krajšie ako vedomie, že môžete hrať bez akýchkoľvek obmedzení takmer čokoľvek - niet nikoho, kto by vám vynadal, zle si vás zapamätal, takisto nebolo ani ako získať nových fanušíkov, jediné, čo hrozilo, že vám niekto nechtiac prijebe. Usúdili sme, že si tento koncert zrejme nikto poriadne pamätať nebude, tak sme k tomu tiež pri bare napomohli. A tak aj bolo. Nebyť exotického prostredia a zvláštnych okolností, zrejme by sa tento koncert nadobro stratil vo vlnách rokenrolu. Takto zostáva strateným miestečkom medzi dvomi riadkami v zozname našich odohratých koncertov.
(PialFest 2012 pod strechou)
