Trenčín má vďaka hradu riadny swag už z diaľky, sú tam (alebo aspoň kedysi boli) taktiež tri hudobné kluby kde sa dá vymyslieť koncert, nehovoriac o tom, že pri jednom sa nachádza stánok s chutným kebabom. Tieto kluby sú odstupňované podľa kapacity, my sme sa na počiatku našej hudobnej kariéry uchýlili k najmenšiemu - Boogie baru. Ukázalo sa, že ide v dobrom slova zmysle o útulný pajzlík, kde môžu vzniknúť veľmi príjemné komornejšie koncerty s akurátnou domácou atmosférou. Prv než sme sa tam vôbec dostali, zažili sme menšiu adventúru na cestách Trenčína. Pani navigátorka nám z krabičky hlási, že by sme mali podľa možnosti odbočiť doľava. Rozhodli sme sa teda nasmerovať sa tým smerom po niečom, čo vyzeralo ako kruhák. Ako sme si razili cestu skrze vzduch, namaľované šípky na ceste akosi smerovali naproti nášmu autu. 4.10.2013, 20:00. Vitajte v protismere.
(Takáto partia na vás čakala na bráne)
Našim spoluhráčom večera sa stala kapela Známe Tváre, ktorá na miesto určenia dorazila o niečo skôr - time manažment nie je naša silná stránka. Prvou zaujímavosťou bolo zistenie, že vlastne nemá kto vyberať vstupné; prevádzkar sa dištancoval od zodpovednosti, tak sme sa toho ujali my. Ako dôkaz, že ste zaplatili vlez, sme návštevníkom kreslili dadaistický portrét cisára Hirohita; keby žil, asi by sa sotva spoznal. U ľudí to vyvolávalo zmiešané reakcie, niektorí poprípade žiadali dokresliť zrozumiteľnejšiu kresbu. Biletárčina sa nám zapáčila, je to milé prísť s ľudmi do kontaktu najskôr pri príchode a potom počas koncertu. Kapela s príjemným názvom Megadick zatiaľ opodiaľ vyhrávali známe covery, ktoré sme si pospevovali a knísali sa.
(Tí Aziati ako keby si všetci navzájom z oka vypadli)
Srandy kopec nastal, keď prišla partia chalanov z Dubnice tvrdiac, že oni z tej Dubnice prišli kvôli nám, a že nám chystajú fanušíkovský klip na Rozjebem byt! Prihliadnuc na fakt, že boli už od príchodu trochu zjebaní a jeden z nich sa po koncerte plazil chodbou až pokým na nej nezaspal, nedávali sme tomu veľké nádeje. Ale čo sa nestalo, o pár dní sa sľub stal pravdou a chalani nám to video zavesili na youtube, veľká vďaka! Dokonca i bar sa stal naším priateľom, kto to kedy videl v roku 2013 borovičku za 70 centov. Sprevádzala nás koncertom kapely Mortimor, ktorá na prvé i druhé počutie znela ako slovenský Green Day.
(Ivan Googlovič nemôže chýbať v žiadnej inštitúcii)
V takýchto malých klubíkoch hráme obvykle horšie ako vo väčších, za to však oveľa srdečnejšie. Je to spôsobené komornou atmosférou, ktorá v nás vzbudzuje väčších akrobatov, než v skutočnosti sme. Človek sa môže aspoň do zblbnutia vyblázniť, skákať, metať nástrojmi, zhodiť stojan na mikrofón. Počas vystúpenia Známych Tvári sme sa s Radúzom rozhodli robiť vokalistov, či už mala vystupujúca kapela o nás záujem, alebo nie. Holt, koncertíky v pajzlíkoch. Do toho sme zistili, že budeme mať aj na benzín na cestu späť. Ešte lepšie. To sme však ešte nevedeli že čo.
(Aspoň sme dostali bloček)
Pokiaľ meškáme, radi sa pretekáme s autami na diaľnici. Pokiaľ nemeškáme, tak sa radi aspoň pretekáme kto skôr vypije jeden a pol litra piva. Na ceste späť sme sa nepretekali v ničom, nevedno potom prečo nás na prahu Nitry zastavili policajti. Dvaja policajti s pošliapanými snami nám vystrojili pokutu 20€ za to, že Šarina s Bilbom nemali vzadu zapnuté pásy. Ako keby niekedy mali. V tú ranu sme súcitili s každou jednou punkovou kapelou, čo má pesničku s názvom Polícia (čo sú viac-menej všetky). Tak sa cesťák stal sponzorom policajného zboru. Nič to pokiaľ ste za vodou. To však vtedy nebol náš prípad.
