10. 2. 2015

Nikdy nevieš, koho stretneš

Každý, kto sa dostal aspoň za hranice katastra svojej obce, vie, že na cestách možno stretnúť zaujímavé existencie, ktoré môžu byť zaujímavejšie ako cesta samotná. Okolo hudby sa motá veľa nevšedných ľudí, ktorí svojim bytím dávajú koncertom veľmi cennú pridanú hodnotu. Väčšinou ide o rôznych bizarných fanúšikov čo sú schopní najrozličnejších zverstiev aby potešili svoju obľúbenú kapelu, potom samotní prejebaní muzikanti ako vystrihnutí z bláznivých filmov a v neposlednom rade tím ľudí, ktorý ich obklopuje. Občas zostáva rozum stáť nad schopnosťou ľudí zblázniť sa pokiaľ ide o živú hudbu, je to nádhera!



(Keď vypijete pol litra rumu, uvidíte krútňavu)

Bratislavský klub Randal za sebou ťahá auru kultového klubu a tak sme potajomky dúfali, že sa nám naskytne možnosť si tam v dohľadne zahrať. Konflikt sa tradične rozhodol obklopiť mladými kapelami, a tak sme dostali ponuku im predskakovať práve tam. Príjemné ovzdušie v Randali, prešpikované mnohorakými rockovými neplechami, nám udrelo do nosa už po odvalení kovových dverí. Tak sme tam, v pozícii účinkujúcich. 




(Pentagram na stenu v backstagei možno namaľoval vzadu sediaci Paľo Chodelka)

Jury z Konfliktu nám oznámil, že sme mali slušné publikum aj napriek neatraktívnemu hraciemu času o 20:00. Hrali sme zaujímavú hŕstku ľudí, z ich časti sa vykľul náš budúci fanklub so schopnosťou pohotovej mobilizácie do vzdialenosti 200 kilometrov od Limbachu. Jeden z účastníkov, na prvý pohľad víťaz konkurzu o kuriča na záoceanskom parníku, sa stále snažil Bilbovi niečo povedať. Takáto iniciatíva síce poteší, ale nenapomáha priebehu koncertu; chalan ešte k tomu vyzeral, ako keby ho iba pred chvíľou vytiahli za uši z uhoľnej bane. Nakoniec Bilbo privolil: vysvitlo, že si chcel nechať zahrať pesničku svojmu nedávno zosnulému kamarátovi. Tak sme mu jednu samozrejme venovali. Na koncerte si nemôžete nikdy byť istí, koho stretnete a čo od vás bude chcieť. 






(Chlapec vyslovuje svoje želanie)

Po koncerte sme sa umiestnili do známeho diskusného priestoru pred klubom, podľa koncentrácie ľudi za stolmi viete odhadnúť, či sa tam koná nejaká akcia a aká asi bude divácky úspešná. V tomto priestore sa za večer premlela kopa zaujímavých ľudí z rôznych oblastí Slovenska a sveta, ako napríklad hrdina, ktorému ako pamiatka na absint párty s kamarátmi zostal rozpoltený jazyk. Jedna slečna bola však úplná topka. Anglicky hovoriace dievča sa predstavilo ako Roxy a ako svoj pôvod označilo "south Pacific". Južný Pacifik je široký pojem, treba upresniť. "Pitcairn Island". V tomto momente Bilbo stuhol ako cencúľ: len nedávno si čítal o najmenšej samosprávnej jednotke sveta, ktorej obyvateľstvo tvoria potomkovia vzbúrencov lodnej posádky plaviacej sa asi pred 300 rokmi okolo vtedy ešte neznámych ostrovov. Ostrov sa nachádza na tak šírom oceáne, že neviete, či je bližšie do Chile, alebo do Austrálie, tak či tak, do Európy je to neskutočne kurva ďaleko. A teraz tuto na terase v Randáli sa nachádza jedna z 50 obyvateľov Pitcairnových ostrovov, ktorá sa tam ocitla náhodou počas vášho koncertu. Okrem rodnej angličtiny vedela aj po rusky a po otcovi po srbsky, vďaka nemu sa vôbec dostala do Európy. Bilbo sa ako cestovateľ a jazykovedec veľmi potešil novej známosti, debata bola zaujímavá; škoda, že sme sa natoľko opili, že nemáme na seba kontakt, ani vlastne nevieme, či sme sa aspoň rozlúčili alebo čo. Tak či tak, je neuveriteľné, koho všetkého vám dokáže naplaviť rokenrol až priamo k vašim nohám na pódium, a je to snáď i ten najcennejší darček od hudby pre vás. 


(Máme aspoň jej ksicht)


(Hrdina s dvojhlavým jazykom)


(Na záver naše ksichty, tiež nie celkom bez problému)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára