Nič z toho, čo vidíme okolo seba, nebolo vždy také, aké je. Všetko prešlo nejakým vývojom: bývali sme v jaskyniach, teraz bývame v domoch s ústredným kúrením, ale aj tak sa občas správame ako neandertálci, ešteže tie obydlia zachraňujú česť evolúcie. My sme sa ako hudobníci tiež neteleportovali do roku 2012 do konečnej zostavy Kýbla Mačiek; všetci sme si prešli osobitným vývojom cez detskú izbu a niekoľko skúšobní predtým než sme zaparkovali tam, kde sme teraz. Ide o malé príbehy, kde veľkú rolu zohrala predovšetkým náhoda a nevyspytateľnosť osudu a iné náhodné veci, ktoré nevymyslíte a ani sa o to netreba snažiť, len ich treba nechať prísť.
(Vystrite ruky a nechajte k sebe prichádzať príležitosti!)
Bilbova hudobná púť sa začala niekedy okolo 13. roku života, keď na svoje veľké sklamanie dostal na narodeniny gitaru: rodina uvážila, že z chlapca nikdy športovec nebude, a tak by to mohol skúsiť s hudbou. V tom čase Bilbo už koketoval s hrou na bicie a táto vášeň mu zostala do dvadsiatich rokov, až vtedy konečne pochopil, že z neho nikdy nebude ani bubeník. Napriek tomu si zahral v niekoľkých zostavách na pozícii bubeníka, jeho prvá zastávka boli dvaja chalani, ktorí hrávali grungeové a punkové covery a tiež vlastné veci v podobnom duchu. Bezmenná dvojica mala skúšobňu v opustenom dome v obci Jarok pri Nitre, hralo sa na vypeckované kombíčka a v zime sa proti zime varilo varené víno, všetko však zostalo iba v skúšobňovej rovine. O pár rokov neskôr sa chvíľku mihol aj v petržalskej garáži pri kapele Monster Disco, aby jeho bubenícka kariéra našla smrť v skupine Smash, ktorú dával dokopy Jano Pisoň zo Zoči Voči, na poste druhého gitaristu už bol obsadený Šariš. Z krátkej bratislavskej epizódy si Bilbo doniesol entuziazmus a falošný dojem, že by sa mohol pri dobrej kapele naučiť hrať na bicie. Čas ukázal, že kapela musí stáť na dobrom bubeníkovi, a tak netrvalo dlho kým sa Smash rozpadol; Bilbo vtedy chodil do školy v Bratislave, absolvoval spirituálnu cestu po Mlynskej doline a mať začínajúcu kapelu v Nitre bez speváka a basáka, to si vyžadovalo veľa nadšenia, ktoré sa akosi nedostavilo. Každá súčiastka kapely Smash nakoniec zakotvila v lepšej partii, Jano Pisoň skončil v Zoči Voči a Bilbo so Šarišom v Kýbli Mačiek, v ktorom hobit odohral aj svoj prvý živý koncert.
Bilbo umiestnil svoju starú lásku na povalu a vrátil sa k tomu, čo mal v skutočnosti najradšej, iba o tom nevedel - ku gitare. Odkedy zistil, ako sa na nej hrá, bolo ťažké ho nestretnúť na nejakej akcii v Nitre a okolí bez gitary, vyblakujúc všetky notoricky známe táborákové pesničky; tento folkový základ v ňom zotrval až doteraz. Raz sa mu vyskytla príležitosť lacno si zadovážiť basgitaru a tak ju Bilbo na skúšku kúpil. Cédečko Horkýže Slíže či Iné Kafe hralo dokolečka v magneťáku a Bilbo získal základné basgitarové vzdelanie. Od tohto momentu bolo jasné, že ak má niekedy naozaj hrať v kapele, tak jedine na basgitare, vďaka čomu zapadol do prototypu Kýbla Mačiek. Z horlivého mladého bubeníka-heavymetalistu sa cez klasického gitaristu a vymetača opekačiek stal spievajúci basgitarista, snažiaci sa všetky svoje vnemy skĺbiť dokopy a presvedčiť všetkých, ktorí sa mu smiali, že to myslí smrteľne vážne, aj tých, čo sa mu smejú doteraz. To ešte len bude rokenrol!
(Rok 2005 a klasické vybavenie skúšobne: dopravná značka a nápis Nirvana na stene)
(Bilbo v dlhovlasej ére sa prejavoval čím ďalej tým viac ako gitarista)
(Bilbo vystupuje na internátnej izbe, zachytené na predpotopný mobilný fotoaparát v roku 2007)
(Prvýkrát s basou na pódiu počas nultého koncertu KM)
(Prvýkrát s basou na pódiu počas nultého koncertu KM)
Džorčč JZ Distortion čiastočne zdedil predpoklady na hudbu od svojho otca, tiež Juraja Zaujeca a tiež gitaristu, na jeho nástroji si skúšal prvé pesničky predtým, než si kúpil prvú vlastnú gitaru. Jeho premiérová kapela bola oldschoolová punková banda NPK a bol to naozaj ozajstný punk ako sviňa. Pri verbovaní do kapely sa s Jurajom stretli dvaja pankáči, ktorí prišli na prijímací pohovor odetí do sto kilov kože a kovu - spevák Čučo a "manažér" Tanker - pankáčske prezývky si človek nenavyberá. S NPK JZ zažil aj svoj prvý koncert vo Vinodole pri Nitre, išlo o punkový koncert ako treba: bolo v zásade jedno či spevák spieva správnu slohu alebo či vôbec spieva, hlavne, aby bolo poriadne pogo a rachot. S touto kapelou si užil všetky možné zážitky v zlatej ére punku; divoké koncerty za neuveriteľných podmienok a afterky s následným ubytovaním v kôlňach, záhradách či na brehoch rybníkov.
(JZ v tričku Nirvana už ako stály člen NPK)
(Cradle of Filth)
(Tento štýl sme doteraz celkom nepochopili)
Po rozpade NPK sa JZ dal dokopy s partiou muzikantov, z ktorých neskôr vzišla jeho najdôležitejšía kapela predkýblovej éry - Extense. Partička začínala s covermi Distillers a Queens of the stone age, aby po niekoľkých personálnych zmenách zaparkovala pri vlastnej verzii alternatívneho rocku s hutným zvukom v C ladení. Extense zažil celkom raketový štart na alternatívnej scéne, podarilo sa im odohrať niekoľko úspešných koncertov a umiestniť sa v dákych súťažiach. V tejto zostave sa JZ ako milovník alternatívy cítil ako ryba vo vode a prejavil sa aj ako autor. Po naverbovaní do Kýbla JZ paralelne stále fungoval s Extense, ktorý mal pri prípadnej kolízii prioritné postavenie. Bohužiaľ časom sa v kapele prejavili personálne nezhody a postupne tak vymizla do stratena. JZ sa tak mohol naplno vrhnúť do hrania s Kýblom Mačiek a zjednotiť svoje hudobné korene do jedného zväzku: punkové prvopočiatky s NPK i alternatívny prístup z Extense, oba vplyvy sa prejavujú na jeho zvuku i pohľade na hudbu a v kombinácii s jeho bláznivým duchom ide o avantgardnú psychadelickú zmes, nechajte sa prekvapiť!
(Čučo asi nebola dobrá prezývka pre vychádzajúcu hviezdu)
(JZ vľavo prešiel z Kurt Cobain štýlu do alternatívneho s mikinou)
(Záber zo súťaže Rock Me Fest 2009, kde sa s Extense umiestnili na druhom mieste)
Radúz bol už odmalička veselé a živé dieťa, a tak ho už v útlom detstve zapísali na bicie, aby sa rodičia mohli venovať ďalším jeho piatim súrodencom. Chlapec chodil na bubny dlhú dobu predtým, než vôbec nejaké vlastnil, čo sa mu neskôr stalo osudným pri stúpaní ročníkmi umeleckej školy. Mama ho teda postavila pred dilemu, či mu má kúpiť husle, alebo bicie, a Radúz si samozrejme vybral druhú možnosť. Ako vybavený mladý bubeník konečne začal naplno trénovať; v rámci letného tábora bol zaradený do prvého hudobného telesa - bubeníckeho orchestra. Bubenícky sambový ansámbel začal naberať na dôležitosti, dostal názov Campana Batucada a v ňom si konečne Radúz aj zahral naživo. V rámci istej hudobnej školy v Nitre sa začala formovať školská kapela, kde bol Radúz obsadený ako bubeník. Kapela si začala hovoriť Ranná Nevoľnosť a tvorili ju chlapci na prahu puberty a tomu približne zodpovedal aj ich repertoár. Veselá partia začala komponovať a koncertovať a objavila sa na nejednej akcii v Nitre ešte podstatne skôr, než začal Kýbel Mačiek existovať; Radúz bol už v tej dobe šikovný bubeník a zároveň správny šoumen.
(Vpravo Radúz vo farbách Žiliny, resp. Brazílie)
(Malý zlatý Radko bubeníček)
Naše vzájomné osudové stretnutia prebiehajú zásadne na letných festivaloch, a bolo to tak i teraz: Radúz sa prvýkrát stretol s Bilbom na fesťáku, na súčinnosti oboch kapiel sa to však neodrazilo až do momentu, keď Zajac opustil Kýbel Mačiek. Ranná Nevoľnosť bola solídna mladá kapela, ale Radúz prahol po rokenrole a tak sa osobne prihlásil na konkurz na bubeníka. Konkurz preňho skončil úspešne a bral to ako riadno terno, Ranná Nevoľnosť tiež rýchlo zašila dieru po Radúzovi angažovaním Miloška, aktuálne bubeníka The Paranoid, a tak každý pristál v kapele, ktorá mu viac štýlovo vyhovovala. Všetci zapadli tam kam patria a tak Radúz mohol a stále môže naplno tlačiť svoju radosť a oduševnenosť do nôt našich pesničiek!
(Skromne bubnuje dva metre za zvyškom kapely)
Šariš ako žiak základnej školy napredoval po ceste mnohých vtedajších mladých rockerov - išiel po stope Nirvany, ktorá mu bola vstupnou bránou do sveta rocku. Na školskom výlete za zvuku Love Buzz mladí vlasatí rebeli, skáčuc na posteliach po plafón, rozbili pár kusov nábytku a povyhadzovali z okna. Hoci sa po kontrole inventára hotela na nič neprišlo, malý Šariš si mohol byť istý, že pod tým chumáčom blonďavých vlasov sa skrýva zviera. Rozhodol sa nevnímať muziku pasívne, bolo treba zaobstarať si gitaru. Predtým než ju ako štrnásťročný dostal, nakreslil si na kartón hmatník a na ňom si skúšal akordové hmaty, o rok na to si ich mohol vyskúšať už aj na elektrickej gitare. Aby mu niekto ukázal, ako sa na tej gitare naozaj hrá, prihlásil sa do základnej umeleckej školy. Jeho kariéra živého vystupovania sa začala práve počas školských koncertov, či uz zo školy umeleckej alebo gymnaziálnych benefičných koncertov, a to na väčších pódiách, než na akých hrávame teraz.
(Každý hudobník narodený v 80. rokoch musel chvíľu vyzerať ako Kurt Cobain)
(Na gitarovej skúške s Ondrejom, naším producentom)
(Šariš, mladý nádejný metalista - vpravo; Ondrej, producent - v strede)
Časom obišiel niekoľko tréningových zostáv kapiel kým zakotvil v prvej serióznej formácii - v kapele Smash, kde nahradil uvoľnený post gitaristu. Korene kapely siahajú do hudobnej Tralaškoly, kde sa podúčal hre na gitaru a odkiaľ i bol do kapely draftovaný. Ich skúšobňa sa nachádzala na nitrianskej Kalvárii, kde sa okrem iného nachádza aj mnoho svätých budov vrátane sídla mníšok. Každý týždeň tak prechádzali okolo žien odetých do čiernobieleho, dúfajúc, že pri zvukoch vychádzajúcich zo skúšobne v nich snáď vzplanie aj viera v rokenrol, avšak neúspešne. So Smashom si Šariš odohral prvý ozajstný rockový koncert, ktorý neorganizovala žiadna vzdelávacia inštitúcia. Čoskoro sa však pod bubeníkom zatriasla bubenícka stolička a bolo to práve Šariš, ktorý oslovil Bilba, aby sa pridal do partie, a tak začali šliapať hore Kalváriou spoločne. Zvyšok príbehu už poznáte, akonáhle vákuum nabralo hmotnú podobu všetci muzikanti vrátane Šariša našli svoj svätý grál v Kýbli Mačiek, kde si postupne vypĺňajú svoje hudobné sny!
(V skúšobni s overenou kombináciou Les Paul a Marshall)
(Skutočný rocker sa pozerá iba na podlahu)
